Blížil sa mesiac jún a teda čas poobhliadnuť sa po mieste nášho letného oddychu pri mori na horúcom slnku a rozpálenej pláži. Po rodinnej porade a vzhliadnutí cien vytúžených dovolenkových možností sme sa rozhodli. Výber padol na Bulharsko, na Zlaté piesky nie však na centrum ale jej okrajovú časť tzv. Čajka na hotel s troma a pol hviezdičkami „Exotika“.Posledný júnový týždeň sme našu ratolesť ospravedlnili zo školy, to akože pre chorobu a bažiac po nových dovolenkových zážitkoch sme vyrazili na cestu, lietadlom. Z letiska v Košiciach sme vyštartovali o 19 hodine. O necelé dve hodiny sme už spokojne pristávali na letisku v Burgase. Letelo sa veľmi príjemne a cesta prebehla bez najmenších komplikácií. Prímorské letovisko Zlaté piesky je vzdialené od Burgasu asi 200 km. Jednoduchšie by bolo pristáť vo Varne a odtiaľ by sme to mali už iba na skok. Čartrové lety, ako nám vysvetlili v cestovnej kancelárii však do Varny z Košíc ani Bratislavy nelietajú. Po prílete si nás na letisku vyzdvihol bulharský šofér minivanu a spolu ešte s inou rodinkou sme boli vlastne jediný Slováci z lietadla, chystajúci sa dovolenkovať na Zlatých pieskoch. Bolo 21 hodín a nás čakala ešte asi dvojhodinová cesta, aspoň to sme si mysleli. Keďže diaľnice nie sú ani v Bulharsku, tam kde by už dávno mohli byť, do cieľa sme konečne dorazili asi o jednej hodine ráno nasledujúci deň.
Oblasť Čajka na Zlatých pieskoch je obľúbeným miestom oddychu aj domáceho obyvateľstva. Je to ale naozaj okrajová oblasť. Má poriadne ďaleko od centra plného obchodov, reštaurácii, atrakcií, kolotočov honosných hotelov, širokánskych pláží a iných oko hladiacich zákutí. Samozrejme, kto má chuť na dlhočizné prechádzky s nabaleným príslušenstvom na kúpania a opaľovanie nech sa páči. Prípadne sa môže prepraviť autobusom . Mimochodom oblasť Čajka sa postupne prepadá do mora. Preto sú tam pozastavené všetky developerské aktivity. Je tu niekoľko veľkých, na divoko rozostavaných hotelov, ktorých dokončenie je v nedohľadne. Našli sme tu asi iba päť obchodíkov, dobrých reštaurácií asi ako šafranu so znalosťou kuchárov upiecť asi jeden druhu pizze a hranolky. Špagety so syrom a kečupom, tak obľúbený pokrm môjho dieťaťa je tu ale gurmánsky prehrešok najvyššieho kalibru. Odporúčame ak sa chcete slušne a za dobrý peniaz najesť, prípadne niečo kúpiť, hoci iba nové plážovky, neváhajte a radšej sa autobusom odvezte do Varny.
Pláže na Čajke sú také „bulharské“. Ten kto pozná povedzme oblasti Primorsko alebo Pomorie asi hneď pochopil. Bulhary sa veľmi nestarajú o čistotu svojich pláží. Aspoň sme si to nevšimli. Majú taký zvyk nechávať všetok svoj odpad na pláži, vrátane špakov od cigariet, vrchnáčikov od rôznych nápojov, sáčkov s kadečím, zbytkov od jedál a podobne. Nikdy by ste netvrdili, že sa vlastne nachádzate v najvychytenejšej oblasti Bulharska.Počasie sme mali vznikajúce a čas ubiehal ako voda. Ako nám bolo ľúto, že sa dni nášho ničnerobenia pomaly chýlia k svojmu záveru.
V deň odchodu z dovolenky nás čakalo nemilé prekvapenie. Keďže sme odchádzali až poobede o 15 hod. balili sme sa až v tento deň. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď som si chcela opäť pripnúť svoje zlaté náušnice a retiazku. Mám taký zvyk, že na dovolenke nenosím žiadne šperky. Vždy si ich v prvý deň strarostlivo odložím a niekde ukryjem alebo zamknem do kufra. Tento raz som ich ukryla do škatuľky od liekov, tú som odložila do kozmetického
menšieho kufríka a ten som odložila do veľkého kufra. Môj muž veľký kufor vyložil na vrch skrine v obývačke a tam bol kufor odložený až do dňa, kedy sme sa začali chystať na odchod. Hľadám škatuľku od liekov s retiazkou a náušnicami a tie nikde. Všetko bolo na mieste tak, ako som to nechala pri našom príchode len šperky boli preč. Prehľadali sme celý hotelový byt, lepšie povedané prevrátili hore nohami no nič sme nenašli. V zlosti, že nás slušných ľudí okradli sme vykročili na recepciu nahlásiť krádež a zavolať na „pomoc“ našu delegátku z cestovky. Recepčná nám najprv ozrejmila, že na úschovu cenností majú hotelový sejf, samozrejme platený. A že už tu mali nedávno podobný prípad s turistami z Nemecka a oni krádež nahlásili aj na polícii ale nič sa nezistilo. V hoteli síce majú kamerový systém no my sme nevedeli povedať ani deň, kedy sa to mohlo stať. A nakoľko sa pri upratovaní striedali až štyri upratovačky nebolo možné žiadnu obviniť. Tie medzičasom nastúpené pred recepciou svorne všetko zapierali a naopak obvinili nás, že mi sme si cennosti stratili. A keďže tu majú aj hotelový sejf nemali sme si cennosti nechávať na izbe. Boli sme znechutený z celej dovolenky, rozhodnutý už nikdy nevstúpiť do tejto krajiny zlodejov. Išli sme sa späť na izbu dobaliť. Manžel v akejsi predtuche začal nanovo prehľadávať každý kút hotelovej izby. Hľadal aj pod kobercom, pozeral za obrazy na stenách, odťahoval nábytok.V spálni sme mali veľkú masívnu posteľ, lemovanú drevenou obrubou dookola siahajúcou až takmer po zem. Keby ste sa nebodaj chceli pod ňu pozrieť, museli by ste mať nos prilepený až po zem a aj tak by ste nič nevideli, taká tam bola tma. Manžel v horúčkovitom návale hľadania stratených cenností posteľ odtisol a našiel pod ňou malú zatúlanú krabičku od liekov s mojou už oplakanou retiazkou a náušnicami. Radostne som zavolala na recepciu, že sme cennosti našli a všetko je v poriadku. Moju obrovskú radosť však čoskoro vystriedal čudný pocit z toho, že sme sa stali obeťami veľmi prefíkaných zlodejov. My sme predsa z nášho kufra nič nevyberali počas pobytu. Ako sme ho odložili tak čakal desať dní pokiaľ ho zložíme zo skrine. Zavolali sme našej delegátke, že sme cennosti našli a hlavne kde sme ich našli. Tá nám potvrdila, že sa už stretla s takto premysleným spôsobom okrádania turistov. Nič netušiacim turistom personál niečo cenné ukryje v ich hotelovej izbe. Tí zmierený so stratou prípadne krádežou odcestujú a personál hotela si jednoducho ukrytú vec vyzdvihne. Pri odchode sme nezabudli na recepcii pripomenúť na akom mieste sme cennosti našli a že mi sme ich tam určite z dlhej chvíle takto sami nepohodili, zvlášť keď boli podotýkam odložené v dvoch kufroch.
Nakoniec chcem povedať, že nás tento nepríjemný zážitok veľmi poučil. Na žiadnu dovolenku si už od vtedy neberiem žiadne cennosti a vôbec mi ani nechýbajú. Takto pripravený a poučený vyrazíme opäť aj tento rok niekde na našu letnú rodinnú dovolenku, možno aj opäť do Bulharska. Veď ako sa hovorí, človek zbiera skúsenosti po celý život a vždy sa je čo naučiť od našich prefíkanejších spoluobčanov z Európskej únie.
Ešte na záver. Moja dobrá kamarátka bola v rovnakom čase na dovolenku v Bulharsku v stredisku Pomorie. Tú na trhu okradol predavač ovocia o peniaze. Namiesto troch eur za kilo broskýň zaplatila päťdesiat. Ale to je už iný príbeh. Tak možno nabudúce.
zdroj http://cestovanie-dovolenka.sk
cestovanie, dovolenka, informácie o krajinách a zaujímavých miestach
Cestovateľský magazín plný exotiky a dobrodružstva.
0 komentářů:
Okomentovat