
Milovníci gréckej mytológie určite poznajú príbeh o slávnom spevákovi Orfeusovi, ktorého hlava plávala s lýrou po rieke Hebra, ale nepoznajú krajinu odkiaľ pochádzal, z Bulharska. Mýtický umelec hrával na lýre a spieval tak, že jeho spevu neodolali ani vtáky, ani zvieratá, ani rastliny, ani stromy, ani kamene, ani ľudia. Keď jeho žena Eurydika zomrela, zostúpil do ríše mŕtvych, aby ju priviedol naspäť. Obzrel sa však za ňou na ceste z podsvetia a vtedy Eurydika zomrela po druhý krát….
V týchto dňoch však vznikajú o Bulharsku nové mýty a príbehy o krásnych ženách s čiernymi havraními vlasmi, o piesočných plážach pri Čiernom mori, o lacných lyžiarskych strediskách a mnohé iné. Ale je tu toho ešte oveľa viac. Nárast turistov v krajine napovedá, že sa Bulharsko čoskoro stane ”Floridou na Balkánskom polostrove”.
Tak, ako sa krajina snaží nájsť vlastnú identitu po storočiach tureckej nadvlády a pochmúrnom období komunistickej stagnácie, jedna vec zostáva stále silná a tou je miestny folklór a ľudové hudobné tradície. Hovorí sa, že príbehy a mýty o krajine vznikajú v časoch chudoby aj rozvoja. A v dedinke Shiroka Luka v pohorí Rodopy je to súčasť každodenného života. V domácnostiach a reštauráciách môžete počujete obľúbený spev za sprievodu náročných rytmov a melódií hraných na gajdách a flaute.
Mestečko Shiroka Luka leží v úzkom údolí rieky Shirokolushka. Je to rozprávková krajina, kde si z ľudí pravdepodobne vystrelili škriatkovia. Je tu veľké množstvo pokrútených uličiek. Videli sme hrboľaté rímske mosty, sochy miestnych hrdinov a kostol Nanebovzatia Panny Márie. Legendy hovoria, že bol postavený za 38 dní. Miestny ľudia vravia: “Snažíme sa žiť ako naši dedovia, bez reptania na život.”


Etnografické múzeum sa tu nachádza v budove Zgurovska. Dom bol postavený v roku 1853. Je typický pre tento región s kamenným komínom, hrubými stenami kamenného múra, kovovými dverami, malými oknami a vnútorným dreveným schodiskom. Expozícia múzea odhaľuje každodenný život a zvyky miestnych ľudí, nábytok starých domov pohoria Rodopy. Budete prepravení späť do minulosti a budete sa cítiť ducha tradičnej bulharskej kultúry.
V auguste sa zasa hory rozozvučia zvukom Gájd. Na každoročnom medzinárodnom festivale sa tu schádza viac ako stovka hráčov. Po večeri v malej reštaurácii, ktorá pozostáva z domáceho jogurtu a miestnej špeciality zo syra a zemiakov nás čakalo prekvapenie v podobe milého folklórneho vystúpenia. Muž v kroji otvoril tašku a vybral z nej poskladanú koziu kožu s rúrkami, gajdy. Ako sme sa dozvedeli neskôr, boli to manželia vyučujúci hru na gajdy a hrdelný spev na Folklórnej hudobnej škole. Spievali zaľúbené piesne aj piesne plné smútku a spomienok. Aj keď boli slová piesní o šťastí, mali ste pocit smútku a opustenosti. Rovnako, ako hral nešťastný Orfeus na svojej lýre.
Kým sa v mestečku Shiroka Luka uchovávajú príbehy o Orfeusovi hudbou a tancom, v blízkej obci Gela veria, že práve ich obec je rodiskom legendárneho speváka.
Obec sa nachádza na úpätí najkrajších vrcholkov hôr Rodopy v horskom masíve Goliam Perelik. Nachádza sa v samom srdci hôr s 98 obyvateľmi. Obec má stáročnú históriu a zachované krásne legendy. Bola založená pred viac ako 3300 rokmi a je považovaná za jednu z kolísok európskej civilizácie. Osídlená je od dávnych čias bohatého tráckeho kmeňa


Jaskynný špecialisti organizovali množstvo výprav a pomocou gumených člnov skúmali podzemnú cestu rieky. Napriek tomu jaskyňa zostáva záhadou aj dnes. Legendy hovoria, že tam zahynulo mnoho ľudí. Voda dopadá na zemz výšky 42 metrov a v dôsledku toho z jaskyne vychádza dunenie ako z „pekla“. Zvuk padajúcej vody tu

Stáli sme na vyhliadkovej plošine vybudovanej na mieste, kde rieka

Hoci je cestovný ruch v pohorí Rodopy zatiaľ len na svojom začiatku, privítali nás pohostinní a srdeční obyvatelia. Ak sa vyberiete do reštaurácie na čaj alebo na Šopský šalát či jahňacie mäso vypekané na ražni, je pravdepodobné, že niekto v kroji začne hrať a spievať a vás s radosťou pozve do tanca.
Galéria
0 komentářů:
Okomentovat