Keby bol Amsterdam človekom, podpisoval by sa tromi krížikmi. Nejedná sa rozhodne o prejav negramotnosti ale o jeho mestský znak. Na kríži tohto tvaru bol ukrižovaný svätý Ondrej, brat svätého Petra, preto sa mu hovorí „ondrejský“. Nájdeme ho aj na iných symboloch, napríklad na vlajkách Škótska, Floridy alebo Jamajky. Typické tri krížiky uvidíte v rôznych podobách po celom Amsterdame, na koberčekoch v hoteloch, dokonca i pánske spoločenské košele majú gombičky v trojiciach a prišité sú týmto diagonálnym krížikom.
Kanály brázdia ako súkromné, tak výletné lode. Voda predstavuje v Amsterdame dominantný živel. Centrum mesta je pretkané 165 vodnými kanálmi o celkovej dĺžke asi sto kilometrov. Stavali sa od 17. storočia za účelom rozvoja mesta, niektoré však mali i obrannú a vodohospodársku funkciu. Vzniklo tak obdivuhodné technické dielo i krásny vodný svet zároveň, ktorý v takmer pôvodnej podobe okúzľuje návštevníkov dodnes. Iba niekoľko úsekov bolo zakrytých či zasypaných. Výraznú inováciu 
prinieslo snáď len vybudovanie obrubníkov či oceľových bariér pozdĺž kanálov v 30. rokoch 20. storočia, aby do vody nepadali stále početnejšie automobily. Aj tak sa dnes „loví“ priemerne jedno utopené auto týždenne. Snáď ani nikoho neprekvapí, že vďaka hrádzam leží hladina kanálov 1,5 metra pod úrovňou mora. Ráno je na kanáloch kľud ako na obrazoch holandských maliarov, cez deň však slúžia čulej doprave, predovšetkým turistickej a rekreačnej. Grilovačka má istotne niečo do sebe. Ponad amsterdamskými kanálmi je údajne postavených 1 281 mostov a mostíkov. Obvykle sú výrazne klenuté, to preto, aby pod nimi preplávali aj väčšie lode. Existovalo tu vraj aj povolanie pomocníka, ktorý pomáhal vozom a kočiarom strmý sklon takýchto mostov prekonať. Mimo historického centra a na rieke Amstel, podľa ktorej dostalo mesto názov („priehrada na rieke Amstel“), však boli klenuté mosty postupne nahrádzané rovnými zdvíhacími.
Väčšie kanály bývajú po oboch stranách lemované zakotvenými loďami. Niektoré z nich slúžia len ako dopravné prostriedky, v iných však ľudia trvalo bývajú (tých je zhruba 2 500). Mnoho obyvateľov Amsterdamu vymenilo dom za loď. Často pritom ani nestrácajú svoje pohodlie, pretože pokiaľ loď riadne zaregistrujú, môžu si na konkrétnom stanovišti pripojiť elektrinu, pitnú vodu aj plyn. Na palubách bežne vidieť záhradky z kvetov v kvetináčoch, zaparkované bicykle, kočiariky, posedenia pre romantickú večeru alebo sušiaky s bielizňou, na ktorých sa občas trepocú aj detské plienky. Niektoré hausbóty sú svojou veľkosťou skromné obydlia, iné naopak ich majitelia získali prestavbou z poriadne veľkých nákladných lodí.
V centre Amsterdamu dodnes stojí na 6 800 úžasných tradičných domov zo 16.-18. storočia. Kvôli mäkkému podložiu museli byť stavané na mohutných drevených pilotoch. Rady domov lemujúcich kanály pripomínajú surrealistické dielo Salvadora Dalího; snáď tým, ako tesne sa lepia k sebe, nedbajú príliš na pravé uhly a sú voči svojej šírke prapodivne vysoké. Všetko podčiarkuje ich rozvlnený odraz na hladine kanálov. A prečo také úzke a vysoké? Holanďania sú známi svojim skupánstvom, preto kupovali čo najmenšie pozemky a stavbu hnali radšej do výšky. Domy majú dokonca tak úzke schodištia, že skrz ne nie je možné sťahovať väčšie kusy nábytku, preto si všimnite „šibenice“ s kladkou a hákom na štíte budov, s ich pomocou sa nábytok vťahoval do jednotlivých bytov. A pokiaľ sa vám zdá, že domy majú priečelia nachýlené do ulice, máte úplnú pravdu, trám „šibenice“ potom totiž nemusel byť tak dlhý. Každý dom je unikát. Nájdeme tu však jednu úplne identickú dvojicu, ktorú nechal zámožný otec postaviť pre dve dcéry – dvojičky.
Záplava bicyklov patrí k Holandsku. Vyskúšal som na vlastnej koži, ako rýchle a pohodlne je možné brázdiť centrum Amsterdamu v sedle bicykla. Pritom poplatok za požičanie na deň len o trochu prevyšuje celodenný lístok na MHD.Jazdné pruhy pre bicykle alebo aj celé špeciálne cesty pre ne sú samozrejmosťou. Rovnako ako saloony na Divokom západe mali zábradlia k priväzovaniu koní, tu má každý solídny obchod alebo inštitúcia kovové zábradlia k uzamknutiu bicyklov. V najhoršom si môžete pomôcť s dopravnou značkou. Napodiv si veľké množstvo bicyklov už nikto nevyzdvihne, a tak hrdzavejú opustené i so svojou reťazou. Úplne bežné sú najrôznejšie detské sedačky, ale zahliadol som na bicykli aj mamičky s malinkým bábätkom v šatku na bruchu. Väčšie deti sa často viezli na nákladnom bicykli na malej korbičke na predĺženom predku. Niekedy tam sedeli len tak, inokedy v drevenej sedačke s pásom, unikátny bol aj držiak pre bábätkovskú autosedačku.
Obyvatelia Amsterdamu sa hlásia k celkovo 177 národnostiam. Kto neuvažuje zostať v Holandsku nastálo, nemusí sa ani učiť holandštinu, pretože úplne rozšírená je angličtina. Dokonca i bežný bezdomovec je schopný vás požiadať o pár drobných perfektnou angličtinou a naďalej v nej viesť rozhovor o čomkoľvek, čo ma kedysi pri prvej návšteve Holandska celkom vyviedlo z miery. Alebo chlapík v požičovni bicyklov súčasne vybavoval nemeckú turistku nemecky, taliansku skupinku v plynulej taliančine a mňa v angličtine, pritom bol sám rodený Holanďan. A popritom nám pre zábavu dával minikurz holandštiny: napr. dank u wel = mnohokrát ďakujem.
Kanál Oudezijds Achterburgwal ožaruje červené svetlo, lebo tvorí srdce štvrte červených lámp. Budovy po oboch stranách sú totiž „domovom“ amsterdamských predajných žien, ktorých počet nie je známy. Krásne dievčatá sa krútia v do ružova vysvietených výlohách, klopkajú na sklo, aby upútali pozornosť okoloidúcich mládencov, a lákajú ich vyzývavo prstom. Nikoho som síce nevidel vojsť dovnútra, avšak ako turistická atrakcia fungujú vynikajúco. Davom návštevníkov ale neprajú výrazné nálepky zakazujúce fotografovanie, na dodržiavanie zákazu dohliadajú nekompromisní vyhadzovači. Ako som zistil od barmana v krčmičke za rohom, prostitútky pochádzajú väčšinou z Ukrajiny. Štvrť červených lámp žije hlboko do noci.
zdroj http://cestovanie-dovolenka.sk
cestovanie, dovolenka, informácie o krajinách a zaujímavých miestach
Cestovateľský magazín plný exotiky a dobrodružstva.
0 komentářů:
Okomentovat