Historické mesto Mantova v Talianskej Lombardii je často prehliadané zahraničnými návštevníkmi. Taliani však dobre vedia, že je to ich spiaca krásavica. Mesto okrem svojej historickej podoby ponúka aj vynikajúcu kuchyňu a k tomu jednu prekvapujúcu prísadu.Ideme cez Ponte Legnano smerom k historickému mestu Mantova. Prechádzame cez dlhý most ponad dve do hmly ponorené jazerá, ktoré spolu tvoria veľkú vodnú priekopa chrániacu nádherné mesto. Zrazu sa hmla miestami rozpadáva a na hladine vody vidíme odrážať sa panorámu starých veží, historické kupoly a strechy dómov. Talianski priatelia mi hovoria, že Mantova je známe ako La Bella Addormentata, Šípková Ruženka, ktorá sa nezmenila už od stredoveku.
Leží asi iba 40 km južne od populárnych destinácií, jazera Garda a Verony a stále zostáva z nejakého dôvodu nepovšimnuté väčšinou turistov. Kľúčom k odpovedi sú tri jazerá Lago Superiore, Lago di Mezzo a Lago Inferiore, pozoruhodné umelé opevnenia vytvorené pred takmer 1000 rokmi, ktoré ukrývajú Mantovu pred svetom. A tieto mokrade zároveň spôsobili, že sa mesto skoro vôbec nezmenilo. Aj dnes vám potrvá iba 20 minút prejsť cez neho pešo. Miesto zostalo takmer úplne nedotknuté a dokonca aj súčasná populácia dosahuje iba 48 000 obyvateľov, čo je rovnaké ako pred stáročiami. Ekologické hnutie Legambiente vyhlásilo pred niekoľkými rokmi Mantovu za najvhodnejšie talianske miesto pre život. Mňa zaujalo zostať na chvíľu v meste, kde sa zastavil čas.
Ubytoval som sa v elegantnom rodinnom hoteli Broletto, pôvodne zámku z 15. storočia, ktorý je dokonale umiestnený medzi Piazza delle Erbe, starým trhoviskom, ktorého klenuté stĺporadie je lemované módnymi butikmi a barmi a Piazza Sordello, grandióznym námestím s týčiacimi sa palácmi a výraznými barokovými katedrálami z bieleho mramoru.
Rozhodol som sa prezrieť si kultúrnu pamiatku Palazzo Ducale . To nie je len zámok, ale mesto v meste, najrozsiahlejšia rezidencia v Taliansku po Vatikáne. 400 rokov to bol domov rodiny Gonzaga, vojvodu, ktorý tu vládol až do roku 1707 a rozhodoval v meste o všetkom. Rezidencia zahŕňa hrad, baziliku, nádvoria, prepychové galérie, záhrady a viac ako 500 izieb. Väčšina z nich je pred verejnosťou uzatvorená. Stále je však možnosť toho dosť vidieť, ako drahé tapisérie, trblietavú zrkadlovú galériu a majstrovský Rafaelov zverokruh alebo stropnú fresku od Lorenzo Costa.
Zaráža ma, že sa tu nestretnete so žiadnym davom turistov, nenájdete tu ani obchody s lacnými suvenírmi a nepotrebujete ani siahodlhý zoznam múzeí a kostolov. Na každom rohu tu narazíte na nejakú pamiatku. Pár skrytých drahokamov som objavil hneď pri svojom hoteli. Súkromná rotunda di San Lorenzo z 11. storočia a úžasné divadlo Bibiena v rokoko štýle, kde 13 ročný Mozart raz hral.
V meste sídli aj svetoznáma kuchárska škola, kde sa ako kultová prísada do jedál používa tekvica upravená na mnoho spôsobov. Niektoré receptúry prípravy tekvice sú tajné. Škola sídli v budove Palazzo zo 14. Storočia, kde sú fresky aj na toaletách.
Pri západe slnka sa zdá, akoby sa mesto dalo do pohybu. Je čas na podvečerný rituál obliekania. Pre toho, kto nepozná zvyky v Taliansku, je to čas, kedy sa taliani vyberú do miestneho baru na malý aperitív. K poháriku sa podáva zadarmo malé občerstvenie. V čase večerného aperitívu bary medzi sebou súťažia a snažia sa ponúknuť svojim hosťom honosný bufet zadarmo.
Vrazili sme teda do ulíc mesta. Nálada sa nám mení z jedného baru do ďalšieho. Vážená putika z 19. storočia, bar Venezia na Piazza Marconi pôsobí elegantne ako výstredný doplnok do niektorého z Felliniho filmov, zatiaľ čo o poznanie mladší bar na námestí Concordia je predstaviteľ bohémskeho života, pre ľudí baviacich sa džezom a čítaním poézie. Ale žiadny sa nevyrovná historickému baru Caravatti, jednému z mojich top 10 európskych barov. Podávajú tu jedinečný aperitív, pripravený podľa starej a tajnej receptúry z roku 1865, pripravený z vína a aromatického horkého piva. Priateľský barman, Max Orondini, hovorí:
Náš bar, to je kúsok miestneho života, od právnikov a podnikateľov prichádzajúcich na rannú kávu, elegantných dám počas dňa, až po večerný nápor zábavy chtivého davu.Mantova nie je múzeum, mesto, ktoré uviazlo v stredoveku. A ako každý bar sa snaží k aperitívu ponúknuť luxusné jedlo zadarmo formou bufetu, kúsky pizze, cestovín, šunky a syra a ja ani nemusím míňať peniaze na večeru v reštaurácii.
V nedeľu ráno som sa ako väčšina miestnych obyvateľov išiel poprechádzať okolo jazier. Potom som prešiel na južnú stranu mesta, kde rodina Gonzagovcov nechala postaviť utešený dekadentný palác v úplnom protiklade k strohému Palazzo Ducale. Palazzo Te zo 16. Storočia slúžil, ako miesto tajných stretnutí vojvodu Federica s jeho milenkou. Vytvoril ho jeden z najväčších renesančných maliarov a architektov, Giulio Romano. Nachádzajú sa tu jedny z najkrajších fresiek, ktoré som videl. Komickí obri a príšery vo Veľkej sále sú štylizované tak, že by mohli inšpirovať aj tvorcov súčasných komiksov.
0 komentářů:
Okomentovat