Praha je hlavné a zároveň najväčšie mesto Českej republiky s rozlohu 496 km². Leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Do dnešnej podoby sa vyvíjala jedenásť storočí. Historická metropola Čiech bola v minulosti sídelným mestom českých kniežat a kráľov a rímsko-nemeckých cisárov.
Názov sa bežne odvodzuje od slova „prah“. Podľa jednej z teórií je pomenovaná po riečnom prahu, ktorý sa nachádzal niekde pod dnešným Karlovým mostom. Cez tento brod prechádzali ľudia cez rieku. Pretože sa mesto začalo rozrastať práve nad týmto brodom, teda prahom v rieke, bolo nazvané Praha. Povesť o založení Prahy názov vysvetľuje tým, že kňažná Libuša nechala založiť mesto tam, kde osadníci uprostred lesa tesali prah k svojmu zrubu. Pomenovanie býva spájané aj s pražením obilia alebo s vyprahnutým návrším, na ktorom bol postavený Pražský hrad, teda na takzvanej Prahe, čo je označenie pre slnkom vyprahnutú pôdu.
Mesto je považované za jedno z najkrajších v Európe. Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu, najväčšieho hradného komplexu na svete, je pamiatkovou rezerváciou UNESCO. Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená ešte v roku 1971 na ploche 8,22 km² a patrí do nej najmä Staré Mesto, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Mesto a Vyšehrad. Je to najrozsiahlejšia mestská pamiatková rezervácia v Európe. Nachádza sa tu veľa ďalších kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.
Pražský hrad
Pražský hrad je najvýznamnejší český hrad stojaci na vrchu Opyš nad riekou Vltava. Od 9. storočia býval sídlom českých kniežat, neskôr kráľov a od roku 1918 je sídlom prezidenta republiky. Dvakrát v dejinách sa stal hlavnou rezidenciou cisára Svätej ríše rímskej.
Postupnými prístavbami a úpravami vznikol z hradiska založeného v 9. storočí. Svojimi rozmermi 570 m dĺžky a 128 m šírky je jeden z najväčších hradných komplexov na svete. Podľa Guinesovej knihy rekordov je považovaný za najväčší starobylý hrad na svete. Archeologický výskum ukázal, že hrad obkolesovalo opevnenie tzv. Priekopa. Pochádza z prvej polovice 9. storočia. Malo šírku približne 8 m a výšku minimálne 4 m. Medzi objekty Pražského hradu patria Starý kráľovský palác, Bazilika sv. Jiří, Zlatá ulička s vežou Daliborka, Obrazáreň Pražského hradu, Prašná veža, Katedrála sv. Víta, Rožmberský palác. Jazdiareň Pražského hradu, Cisárska koniareň, Letohrádok kráľovnej Anny, Tereziánske krídlo a záhrady Pražského hradu.
Katedrála svätého Víta
Katedrála je tradičným miestom korunovácií českých kráľov aj ich posledného odpočinku. Mimo mnohých českých panovníkov, vrátane štyroch cisárov, pražských biskupov a arcibiskupov, duchovných, šľachticov sú v katedrále pochovaní aj niektorí svätci a sú tu tiež uložené české korunovačné klenoty.
Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha je dominantná stavba na Pražskom hrade. Jedná sa o trojloďovú gotickú katedrálu s tromi vežami a sídelný kostol arcibiskupa pražského. Súčasná stavba vznikala v niekoľkých etapách. Bola zasvätená trom významným českým svätcom a nazývala sa katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha. Do roku 1997 bol používaný názov Chrám svätého Víta, preto je skrátené označenie Svätovítská katedrála alebo Katedrála svätého Víta doteraz zaužívaný názov.
Bazilika svätého Jiří
Bola založená v roku 920 ako druhý kresťanský kostol . Jej dnešný vzhľad do značnej miery zodpovedá podobe baziliky z 12. Storočia. V roku 973 založil knieža Boleslav II. ženský kláštor rádu benediktínov a kostol sa stal jeho súčasťou. S výnimkou priečelí a niektorých prvkov interiéru si kostol zachoval svoj
románsky charakter získaný prestavbou po požiari Pražského hradu v roku 1142. Vlastný kostol je trojloďová bazilika s dvoma vežami v priečelí, štvorcovým presbytériom s apsidou a trojloďovou kryptou. Kaplnka svätej Ľudmily a väčšina nástenných malieb pochádza z počiatku 12. storočia. Doteraz sú zachované nástenné maľby Nebeského Jeruzalema a postavy Ježiša Krista, Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu na klenbe presbytéria a kaplnka Panny Márie. Barokové priečelie bolo dostavaná koncom 17. storočia a je pravdepodobne dielom Francesca Carattiho. Sochy na priečelí vytvoril Jan Jiří Bendl. V rokoch 1718 až 1722 bola pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého.
Starý kráľovský palác
Starý kráľovský palác je historická stredná časť južného krídla Pražského hradu, ktorá slúžila ako sídlo českých kniežat a kráľov. Renesančná stavba uzatvárajúca východnú stranu III. nádvoria Pražského hradu. Vstup do paláca je z III. hradného nádvoria. Pred vstupom sa nachádza baroková Orlia
fontána. Najvýznamnejším priestorom Kráľovského paláca je Vladislavská sála. Sála je svojimi úctyhodnými rozmermi s dĺžkou 62 metrov, šírkou 16 metrov a výškou 13 metrov najväčším uzatvoreným priestorom v celej Českej republike. Sála ja zaklenutá rebrovou klenbou zvedenou do pilierov hlboko uchytených v spodných podlažiach. Okná už predstavujú nový, renesančný sloh. V sále sa konali korunovačné hostiny, zasadania snemov, rytierske turnaje a iné významné udalosti. Za Rudolfa II. bola sála miestom konania spoločenských udalostí a usporadúvali sa tu dokonca trhy luxusného tovaru a umeleckých predmetov.
Prašná veža – Mihulka
Bola postavená koncom 15. storočia ako súčasť nového opevnenia, ktoré projektoval Benedikt Ried. Názov Mihulka pochádza zrejme až z 19. storočia. Skôr sa veži hovorievalo postupne Nová, Guľatá bašta, Laboratórium alebo Švédske laboratórium a Prašná veža. Prašná veža bola najmohutnejšou z delových veží.
Jej obrané kvality však neboli nikdy vyskúšané. V 16. storočí v nej žil zvonársky majster Tomáš Jaroš. V dobe Rudolfa II. tu bola alchymistická dielňa, neskôr sklad pušného prachu. Až do 20. Storočia tu potom boli byty kostolníkov katedrály sv. Víta.
Rožmberský palác
Prvé zmienky o počiatkoch vzniku domov stvárňujúcich rozsiahly komplex Rožmberského paláca pochádzajú z trinásteho a štrnásteho storočia. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii po požiari vznikol štvorkrídlový palác s arkádami v dvoch kratších krídlach. Na jeho západnej strane sa nachádza prekrásna rozľahlá
záhrada. Palác pretrval vo svojej podobe do polovice 18. storočia, kedy bol radikálne prestavaný na Ústav šľachtičien, vybudovaný k výchove tridsiatich šľachtických dcér. Ústav bol v roku 1919 rozpustený a budova slúžila potrebám Ministerstva vnútra.
Zlatá ulička s vežou Daliborka
Zlatá ulička vznikla po vybudovaní severného opevnenia Hradu. Priestor severného parkánu sa použil na stavbu skromných obydlí hradnej čeľade, ktoré sú
dnes posledným zvyškom drobnej zástavby Pražského hradu. V súčasnosti tu sú galérie, originálne obchodíky a expozície. Celá ulička sa teší veľkej obľube turistov, možno i pre svoj rozprávkový vzhľad vyblednutých pastelových tónov, maličkých okien a dverí, nízkych striech a množstvo komínov.
Daliborka je pevnostná veža postavená v roku 1496. Bola súčasťou hradného opevnenia Pražského hradu a stojí na konci Zlatej uličky. Až do roku 1781 slúžila ako väznica. Jeden z príbehov hovorí, že je pomenovaná po prvom väzňovi, mladom šľachticovi Daliborovi z Kozojed. Z dlhej chvíle sa naučil krásne hrať na husle. Ľudia chodili k veži, čakali a počúvali jeho hru.
Záhrady Pražského hradu
Prstenec zelene okolo Pražského hradu dnes tvorí šesť záhrad, Kráľovská záhrada, Záhrada na terase Jazdiarne, Záhrada na Bašte, Rajská záhrada, Záhrada na Valoch a Hartigovská záhrada.Historicky najcennejšia z nich je Kráľovská záhrada.
Do Kráľovskej záhrady je hlavný vchod z ulice U prašného mosta. Rozprestiera sa na ploche 3,6 ha. Záhradou sa dá prejsť až k letohrádku kráľovnej Anny. Založil ju Ferdinand I. Habsburský v roku 1534 na mieste niekoľkých pôvodných viníc. Stredom záhrady sa tiahne alej s barokovou nikou na konci, v ktorej je fontána so sochou Herkula. Rastú tu vzácne ihličnaté aj celoročne zelené listnaté dreviny, stromoradia líp, hrabov a pagaštanov, buky, platany, javory, azalky, rododendrony, kaliny, krovinaté pivónie a mnohé ďalšie.
Galéria
0 komentářů:
Okomentovat