Modrí muži – Tuaregovia

Na jednom z najviac nehostinných miest na Zemi môžete prežiť, ak ste s tými správnymi ľuďmi. Vidím Abdelkrimove usmievajúce sa oči cez štrbinu v jeho šatke, potom zodvihne nad hlavu vak  zrelých datlí. “S tromi datľami by si mohol v púšti prežiť deväť dní,” hovorí. Som na pochybách, ale môj priateľ Tuareg sa ma snaží uistiť o mojej šanci na prežitie tu v najhorúcejšej a najväčšej svetovej púšti. “Prvé tri dni budeš jesť len kožu z datlí,” vysvetľuje, ” nadchádzajúce tri dni budeš jesť dužinu a potom budeš každý deň cmúľať jednu kôstku. To je spolu deväť dní prežitých v púšti.” Tuareg potom ešte pokrčí ramenami a filozoficky dodá. ” Ak sa nedostaneš k vode na desiaty deň zomrieš. ”
Tuaregovia sú jedným z berberských národov, obývajúcich rozsiahle územia rozkladajúce sa v stredozápadnej časti Sahary a Sahelu a na severe Afriky. Ich hlavnou obživou je kočovné pastierstvo. Dnes je ich územie rozdelené medzi Alžírsko, Lýbiu, Nigériu, Mali a Burkino Faso. Rovnako ako iné kmene prešli procesom arabizácie a prijali islam. Ich územie sa rozkladá v nehostinných a ťažko prístupných oblastiach, takže aj vďaka tomu si zachovali veľkú časť pôvodnej kultúry včítane jazyka a písma.
Priletel som do Alžírskeho púštneho mesta Tamanrasset s cieľom stráviť tri týždne objavovaním  Sahary v sprievode  kočovných Tuaregov, ľudí, ktorí žijú na púšti so svojimi ťavami už 2000 rokov.
Sahara je takmer rovnako veľká ako Čína. Pokrýva viac než 9,4 milióna km². Priemerná teplota sa pohybuje okolo 30 °C cez rok, ale v júli môže dosiahnuť aj 50 °C.
Ešte dôležitejšie sú zrážky, zatiaľ čo podľa údajov v posledných rokoch mierne vzrástli, len málokedy presahujú 20 milimetrov ročne vo svojich najsuchších oblastiach.

Tuaregovia sa dohodli, že mi ukážu, ako dokážem zvýšiť svoje šance na prežitie v tomto neľútostnom a  smrtiacom prostredí . Za posledný týždeň sa naše ťavy trmácali cez duny, kde nie je nič len stovky kilometrov pieskových dún v každom smere. Znepokojil ma príbeh o zúfalom kočovníkovi, ktorý sa priviazal k chvostu svojej ťavy. Našli ho a pomohli mu práve včas, kedy by už zahynul na púšti. Bol som si vedomý, že bez Abdelkrima a jeho skupiny Tuaregov by som nemohol absolvovať túto púštnu výpravu a nedostal by som sa tak ďaleko. Pravdou je, že bez vody je takmer nemožné prežiť v centrálnej Sahare viac ako tri dni.  Púštni kočovníci však poznajú studne medzi oázami.  Ich tradičné migračné trasy sú dané už stáročiami. Postupujú starovekými chodníkmi, ktoré spájajú korytá vyschnutých riek. Vedia nájsť miesta, kde sa pod zemou  nachádza voda a budú kopať hoci aj celé hodiny, aby sa k nej dostali.
Aj ten najskúsenejší púštny sprievodca si je vedomý, že keď sa kožený vak na vodu vyprázdni, môže sa cesta jednoducho skončiť aj smrťou.
Slovo Tuareg pochádza z arabského slova a znamená “Bohom zabudnutí ľudia”, ale oni sa sami nazývajú „Imouhar“ slobodní muži.
Snažím sa čo najskôr prispôsobiť prirodzenému, slobodnému, kočovnému životu. Už na začiatku cesty som odložil svoje hodinky do dolnej časti sedla a nechal sa viesť svojimi telesnými hodinami a zobúdzať sa s prvým ranným zábleskom slnka.
Snažíme sa prejsť čo najväčšiu vzdialenosť počas chladnejších ranných hodín, ale keď je už na poludnie neznesiteľne horúco, hľadáme si ochranu pred slnkom niekde v tieni. Musíme byť opatrní, nechceme vyplašiť zo svojich skrýš v piesku a pod vyschnutými kríkmi ukrývajúce sa hady a škorpióny.
Niektorí Tuaregovia majú čiastočnú imunitu voči uhryznutiu a žihadlám a to z dôvodu “Gri-Gri” kúzla, ktoré nosia okolo krku. Matky Tuaregov sa domnievajú, že môžu zaočkovať svoje deti tým, že pri dojčení si prsia natrú jedom škorpióna.
Konečne nemilosrdná ohnivá guľa  uvoľňuje svoje zovretie. Môj mladý sprievodca Abdelsalam, varí vodu na čaj.
Popoludňajší čajový obrad je pre Tuaregov malou spoločenskou udalosťou. Tri poháre mätového čaju musia byť vypité na každom takomto čajovom stretnutí. Prvý pohár je horký a drsný ako smrť, druhý je sladký ako život  a tretí ľahký ako láska. Podávajú sa všetky tri, horúcejšie ako peklo.
Čaj nás úplne občerstvil. Nakladáme sedlá a brašne na naše revajúce ťavy a pokračujeme po ceste niekoľko  ďalších hodín. Hypnotické kymácanie sa do rytmu a otvorené veľké pláne piesku ma čoskoro upokojujú a uspávajú. Mám len hmlistú predstavu o tom, kde vlastne sme. Myslím si, že na mape Afriky by sme boli niekde pri spodnej časti hlavnej Sahary.
“Tu sa budeme riadiť cez deň podľa vetrov a podľa hviezdnej nočnej oblohy, “vysvetľuje Abdelkrim. “Len blázon by sa spoliehal na svoje oči v krajine, ktorá sa neustále mení.”
Medzi Tuaregmi sú známe príbehy o slepom kočovníkovi, ktorý sa vedel dokonale orientovať na púšti čuchom.
Duny piesku sa trbliecu na obzore pred nami a dvíhajú sa ako ostrovy, vlnia sa ako volániky na sukni.
V čase, keď fúka vietor, sú podmienky veľmi tvrdé. Zdá sa, že na celom svete nie je nič, len samý piesok.
Teraz nie je čas na prestávku, musíme pokračovať v ceste a vytiahnem si šatku hore aj cez nos.
Teraz používam svoje oblečenie na to, aby som zabránil piesku vojsť mi do nosa a očí.
Šatka Tuaregov je tá najlepšia obrana proti piesku a slnku . Abdelkrim mi ukázal, ako si mám zabaliť trojmetrovú látku z mušelínu okolo hlavy a ja som zostal prekvapený a vďačný, aký efektívny chladiaci účinok môže mať cirkulujúci vzduchu, dokonca aj na horúcej Sahare.

Ako sa stmievalo, našim cieľom bolo nájsť si útočisko na noc a schovať sa medzi piesočnými dunami v mori piesku. Založili sme si tábor na záveternej strane, kde k nám nedosiahnu prašné búrky.
Je to podobné ako pri námornej plavbe a hľadaní bezpečných prístavov. Táto podobnosť mi pripadá trochu komická, veď tu hovorím o ľuďoch, ktorí žijú svoje životy ďaleko od oceánu a nedokážu si ani predstaviť rozlohu vody, ktorá by mohla zaliať celú púšť. Ležali sme na našich prikrývkach na spanie a na ohni sa varili posledné zostatky jahňacieho mäsa. Abdelsalam pečie niekoľko plochých chlebov. Chlieb Tuaregov sa pečie priamo v horúcej pahrebe pod uhlíkmi. V púšti žujete jedlo a brúsite si popritom zuby. Naučíte sa nevšímať si piesok v medzierkach vašich zubov.
Šatka, do ktorej si Tuaregovia zahaľujú tvár je ideálna ochrana a bariéra pred pieskom. Často ju nosia aj v noci a občas muži jedia tak, že si jedlo dávajú do úst pod šatkou.
Pri slávnostných príležitostiach nosia osemmetrové šatky a rúcha indigovo modrej farby a z toho pochádza jedna z ich prezývok „modrí muži púšte“.

Tuaregovia sú jedinečný kmeň, v ktorom zahalené tváre nosia muži miesto žien a mnoho mužov si nikdy neodkryje svoju tvár pred cudzími ľuďmi. Ich spoločenstvo je založené na matrilineárnom princípe. Zatiaľ čo muži sú ochrancovia a živitelia rodiny a vlastníci stád, ženy sú majiteľkami stanu a jeho vybavenia, pritom ani v manželstve sa ich majetok nespojí. Táto rovnováha je pre spoločnosť veľmi dôležitá. O rozvod môže požiadať aj muž aj žena, obaja partneri pri tom ale môžu veľa stratiť. Žena príde o obživu a vracia sa k rodine a muž prichádza o domov. Rodiny sú monogamné a veľké slovo pri rozhodovaní o spoločnosti majú práve ženy.
Časť cesty, počas ktorej som mal tú česť vidieť tváre svojich sprievodcom, bola tou najlepšou časťou.
Jedného večera sedím pri táboráku a vidím, že si štyria z mojich sprievodcov odstránili šatky zo svojich tvárí. Mám pocit, že som bol významným spôsobom  prijatý do ich skupiny.
Viac sa dozviem o saharských technikách prežitia a bol som oveľa viac presvedčený, že môj život by bol v púšti veľmi krátky bez pomoci mojich priateľov.
Tidjani Reggani je tuaregský náčelník a majiteľ  spoločnosti Timtarś world. Môže vám zabezpečiť krátke výlety alebo niekoľkotýždňové expedície na ťavách či autom v regióne strednej Sahary okolo Tamanrassetu.
Galéria