Chorvátsko je rajom naháčov

Dovolenka Chorvátsko už v EÚ

Rodina Európskej Únie sa rozrástla 1.7.2013 o novú krajinu, ktorou je Chorvátsko, už dvadsiatyôsmy člen európskeho spoločenstva. Chorvátska dovolenka je toto leto pre nás európskou. Naďalej ostáva v platnosti stará mena Kuny, ktoré chcú Chorváti vymeniť za spoločnú Euro menu do roku 2015.



Plnenie podmienok pre nových členov je po sklamaní EÚ z Bulharska a Rumunska, ale i mnohých podvodoch starých členov, oveľa prísnejšie. Chorvátsko tak bude najpravdivejším členom EÚ. Hospodárska situácia krajiny nie je potešujúca, ale Chorváti sú odhodlaní zamakať. Prichádzajú do Európy s "holým zadkom", ale pri troche spoločnej bruselskej snahy sa podarí vybudovať novú turistickú pevnosť v Európe



Ambície Chorvátska sú vysoké a ich pozitívne vnímanie u najvýznamnejšieho člena EÚ Nemecka je známym faktom. Dá sa preto očakávať ochota pre podporu projektov na modernizáciu chorvátskeho cestovného ruchu, ktoré sú rozsiahle a naozaj smelé. Ministerstvo turizmu naplánovalo rozvoj do roku 2020. Pred nedávnom sme zverejnili zámer vybudovať podmorské tunely k chorvátskym ostrovom.
 
 Celé pobrežie od najjužnejšej pevnosti Dubrovnika až po najsevernejšie letovisko Istrie Savudrija potrebuje modernizovať. Dnešné trendy prímorských dovolenkových destinácií ukazujú aktivitu, ruch, život, zábavu. Investori sa predbiehajú v dĺžke tobogánu, výške veže na bungee jumping, počte adrenalínových atrakcií. Zábava, hudba, tanec lákajú mládež a tá udáva smer.

Ak chce Chorvátsko prilákať mládež, je potrebné niečo zmeniť, pridať. Samozrejmosťou každej dovolenky je priezračné more a perfektné pláže. Ležanie na brehu mora na deke určite nebaví žiadneho tínedžera. Pokojné letoviská sú vhodnejšie pre dovolenky romanticky založených párov, seniorov a ľudí hľadajúcich ticho a pokoj. Klientela tejto kategórie si príde na svoje aj v súčasnom Chorvátsku. Niektoré strediská sa snažia držať krok s trendom doby a sú rušnejšie. Niekde je vhodné zachovať komornejšiu atmosféru, avšak vidieť ak je komornosť zámerom a naopak ak je výsledkom dlhoročného nič nerobenia prevádzkovateľa.

Chorvátsko sa teší dlhodobej priazni naháčov

Dovolenka Chorvátsko začala významne naberať na popularite koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa na brehoch Jadranu uvoľnili mravy a vznikol priestor pre naturisticky založených turistov.
 
Nahota na plážach sa teší obľube a záujmu u samotných naháčov, ale aj ich očumovačov, čo dohromady vytvára výrazne nadpolovičnú skupinu priaznivcov dovolenkovania pri mori. Z Chorvátska je okamžite dovolenková bašta Európy. Nahé zadky sú hlavným artiklom, ktorý môžeme považovať za mimoriadne úspešný marketing vtedajšej doby.


Každé letovisko v Chorvátsku je viac či menej zaplnené hambatými turistami, niekde im patria všetky pláže, inde okupujú aspoň okrajové časti pláží. Nahota na plážach je pekný šport a významný dovolenkový sortiment, ktorý dodnes drží chorvátsky cestovný ruch nad vodou. Vystačí to Chorvátsku na ďalšie desaťročia? Verme, že áno, veď nahota na dovolenke je pre civilizovaného človeka istou symbolikou života v raji, kam sa všetci túžime raz dostať. Prečo si život v raji občas nevyskúšať cvične, napríklad na dovolenke v Chorvátsku ? ;-)


Bude asi veľmi múdre zachovať pre Chorvátsko punc "nahá destinácia" aj do budúcna. Túžby človeka po raji zaujímali našich predkov rovnako ako nás a budú atraktívne aj pre naše deti a vnúčatá. Ak nenastanú nejaké významné spoločensko-názorové zmeny, bude sa nahota naďalej tešiť masovej priazni a cestovný ruch v Chorvátsku môže prekvitať.


Chorvátsko je jednou z najstarších dovolenkových destinácií európskych nudistov. Milovníci nahého splynutia s prírodou môžu nájsť na pláži v Kandarole vlastnú podobu raja.
 

Kamienkovo-skalnatá pláž Kandarola uprostred bujnej stredomorskej vegetácie zaujala aj anglického kráľa Eduarda VIII., ktorý sa tu slnil s budúcou manželkou Wallis Simpsonovou v roku 1936. Aj preto sa pláž niekedy nazýva „anglická“. Malý priestor je ako stvorený pre naháčov, myslí si riaditeľ turistického odboru na ostrove Rab Nedjelko Mikelić.

Dnes existuje v Chorvátsku 11 nudistických táborov a desiatky pláží, ktoré su vyhradené pre nudistov, alebo len nimi „okupované“.
Jedným z najznámejších centier nudizmu je Koversada na juhu Istrie. Miestni veria, že je to vôbec prvý nudistický komplex v Európe. Ľudia tu 24 hodín denne môžu vetrať svoje intímne partie bez toho, aby poburovali okolie. Oblečenie musia mať len v reštaurácii a pri niektorých športoch.
„Keď deti dospievali, trochu sa hanbili, ale keď mali už vlastné deti, tak sa k nudizmu vrátili,“
„Nudisti sú skôr zdržanliví ľudia,“ myslí si Zmago. Okrem toho sú aj verní zákazníci. Keď nájdu miesto, kde sa nahota nielen toleruje, ale aj oslavuje, už sa ho nevzdajú.
Väčšina nudistov prichádza do Chorvátska z Nemecka, Slovinska, Rakúska, Maďarska a Holandska.

 

Veľkonočný ostrov - Rapa Nui

Veľkonočný ostrov, po španielsky Isla de Pascua a polynézsky Rapa Nui, patrí k najizolovanejším miestam na našej planéte.

Mnohé pramene tvrdia, že bol objavený v roku 1722 holandským admirálom Jacobom Roggeveenom. Skutočnosť je však údajne taká, že možno už v roku 1578 bol španielsky moreplavec Juan Fernandez prvým bielym objaviteľom kúska zeme, ktorý je od najbližšej pevniny vzdialený neuveriteľných 3 500 kilometrov. Jeho opustenosť azda tušili už jeho dávni obyvatelia, námorníci odniekiaľ z Polynézie, ktorí ostrov v tvare trojuholníka nazvali Te Pito o Te Henua čiže Pupok sveta. No ruský cestovateľ Nikolaj Miklucho zaznamenal iný názov, a to Hiti Ai Ragni, čo znamená Oko nebies.

Dvakrát do roka

Až do šesťdesiatych rokov sa sem dalo dostať iba loďou, aj to maximálne dvakrát do roka. Návštevník, ktorý sa sem rozhodne cestovať dnes, sa na Veľkonočný ostrov z Európy dostane za 24 hodín. Atmosféra ostrova však určite nadchne a očarí rovnako ako v časoch, keď návštevník musel absolvovať niekoľkodennú cestu nepohodlnou loďou, zmietajúcou sa na rozbúrenom mori. Na Veľkonočný ostrov sa dá dopraviť iba lietadlom, výlučne s čilskou spoločnosťou LAN.
Žiadna iná letecká spoločnosť na svete Veľkonočný ostrov v ponuke nemá. Isla de Pascua bol už v roku 1770 pripojený k španielskej korune, keď bol druhýkrát objavený španielskym kapitánom Felipom Gonzalesom. Dnes je to výhradne čilské územie. Pokiaľ teda budete letieť na ostrov zo Santiaga de Chile, ide, samozrejme, o vnútroštátny let, hoci trvá viac ako päť hodín, počas ktorých sa budete môcť do sýtosti nabažiť pohľadu na nekonečný Tichý oceán.

Aj pre raketoplán

My sme sa vybrali do Polynézie v apríli, v čase, keď bolo v Santiagu de Chile veľmi nepríjemné, pochmúrne počasie a počas prehliadky mesta sme si museli obliecť teplé svetre. Dúfali sme, že na druhý deň – už na ostrove – budeme môcť svetre aj bundy nechať v hoteli. Let na Veľkonočný ostrov je malým sviatkom. Žiaden s cestujúcich nie je oblečený v obleku, nikto tam necestuje za obchodným rokovaním, dokonca i posádka lietadla sa tvári akosi inak ako pri bežnom lete.
Lietadlá, ktoré zabezpečujú túto trasu, sú najmodernejšie boeingy a starostlivosť o pasažierov je príkladná. Nie div, veď po medzipristátí na letisku na Veľkonočnom ostrove lietadlo pokračuje do Francúzskej Polynézie, na Tahiti... Jediné letisko na ostrove v mestečku Hangaroa sa pýši skutočnou zvláštnosťou. Jeho pristávacia dráha je totiž najdlhšia v celej Amerike. Je to preto, aby v prípade potreby bolo možné na ostrove pristáť aj s raketoplánom. Dráha má vyše štyri kilometre, a tak sa určite netreba báť, že kapitán lietadlo na malom ostrovčeku neubrzdí. Veľkonočný ostrov nás privítal krásnym, slnečným počasím a typickou tropickou vlhkosťou. V príletovej hale každému z nás zavesili na krk krásny veniec z miestnych kvetov a potom nás čakal už len presun do hotela.

Vtáčí muž z osady Orongo

Najznámejším a hlavným kultovým strediskom ostrova je osada Orongo. Práve na tomto mieste sa odohrával ojedinelý obrad voľby „vtáčieho muža“. Obrad, s ktorým sa nikde inde na svete nestretneme. Obrad vtáčieho muža sa konal každoročne, a to až do roku 1862, keď posledný vtáčí muž zomrel v peruánskom vyhnanstve.
Nesmierne zaujímavý obrad sa odohrával tak, že na neobývaný ostrovček Motu Nui, jediný z troch malých ostrovčekov, na ktorý sa dá doplávať, priplávali na znamenie vládcu z rodu Hotu Matuy bojovníci, z ktorých každý zastupoval jeden rod. Sedeli v jaskyniach a očakávali prílet morských lastovičiek, ktoré pokladali za vyslancov veľkého boha Maemake. Bojovník, ktorý prvý našiel vajce morskej lastovičky, vyskočil na skalnatý mys a kričal na náčelníka svojho rodu: „Ohoľ si hlavu, vajíčko je tvoje!“ Potom zostúpil k vode, umyl nájdené vajce, pripevnil si ho pomocou šnúrky na hlavu a plával späť na ostrov, na miesto, odkiaľ je možné po strmom chodníčku vystúpiť do osady Orongo. Od tejto chvíle sa presne na rok stal vládcom ostrova náčelník rodu, ktorého bojovník ako prvý priniesol vajíčko do Oronga. Oholili mu hlavu aj obočie a po celý rok bol tangata manu, vtáčí muž. Bol uctievaný ako zosobnené božstvo. Tento kult vtáčieho muža však nemá v dnešnej Polynézii žiadnu obdobu.

Zhubné Moai

Okrem zobrazení vtáčích mužov sú skaly v Orongu pomaľované aj inými výjavmi. Môžeme tu vidieť európske koráby, veľké lode z trstiny, ale aj štylizované zobrazenia dvojlopatkového vesla, ktoré bolo na Veľkonočnom ostrove symbolom najvyššej moci. Ďalej motív vtáčieho oka, dnes úplne neznámy v Polynézii, obrázok čiernej lastovičky, zvláštne zobrazenie fantastickej bytosti, napoly zvieraťa a napoly človeka a takisto aj bytosť s veľkými očami či skôr masku. Tá podľa slov ostrovanov predstavuje starodávneho boha Makemake.
Pokiaľ by ste chceli vidieť aj hollywoodske spracovanie celého obradu, máte možnosť. V roku 1994 bol totiž nakrútený film Rapa Nui, ktorého producent bol Kevin Costner. Aj keď kritika si zgustla na viacerých historických nepresnostiach, neupiera mu profesionálne spracovanie hlavného motívu, ktorým je okrem obradu vtáčieho muža aj kompletná deštrukcia lesného porastu na ostrove. Táto totiž pravdepodobne zapríčinila totálny kolaps celého osídlenia ostrova. Nielenže nebolo čím udržiavať oheň, ale obyvatelia – vďaka svojej posadnutosti stavať viac a viac sôch moai, ktoré vyžadovali množstvo dreva, či už na stavanie lešení alebo na transport – zostali bez jediného stromu na ostrove dokonale uväznení.
Ostrov je totiž známy hlavne vďaka svojim unikátnym, neopakovateľným a gigantickým sochám moai. Pred pár mesiacmi obletela svet správa o fínskom turistovi, ktorý sa rozhodol, že si do vzdialenej Škandinávie privezie aj pekný suvenír. Rozhodol sa však pre ten najmenej šťastný variant. Nekúpiť si sošku na trhu pre turistov, ale kvôli aspoň kúsku originálu sa vyškriabal na jednu zo sôch a odlomil jej kus ucha.

Jadranské more Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene ...	Mŕtve more Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach ...
Čierne more Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu ...	Kaspické more Kaspické more (po rusky Каспийское mоpe alebo ...
Stredozemné more Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych ...	Koralové more Koralové more je oblasť v blízkosti severovýchodného pobrežia ...

Zhotovte si vlastnú pyramídu

Pred mnohými rokmi, keď som bol ešte malé dieťa, priniesol domov môj otec malú pyramídu z umelej hmoty. Bola sivej farby, vysoká asi 10 centimetrov. Na otázku čo to je, sebavedome vyhlásil, že má magickú brúsku na žiletky. Otec sa holil takmer každý deň a po dvoch týždňoch musel vždy žiletku vymeniť, pretože stará už bola tupá. Používal, tak ako v tých časoch milióny mužov, klasickú žiletku. Svojim vyhlásením o pyramíde si síce vyslúžil iba zhovievavý úsmev mojej mamy, no neodradilo ho to. Na drevený stolík v pracovni si jemne ceruzkou vyznačil 4 body, ktoré slúžili na správnu orientáciu pyramídy. No a po každom holení opatrene vybral zo strojčeka žiletku, utrel ju do sucha a položil na malý podstavec vysoký asi ako dve zápalkové škatuľky na sebe. Žiletku na stojane prikryl pyramídou a vybral ju až pred najbližším holením. Túto „žiletku z pyramídy“ používal nasledujúci rok bez toho, aby ju musel vymeniť, alebo mechanicky naostriť. Svojimi detskými očami som v tom nevidel žiaden zázrak, ani mágiu. Všetko som pochopil až o veľa rokov neskôr…

„Čas sa vysmieva všetkému, len pyramídy sa vysmievajú času“

(staré arabské príslovie)
Sú roztrúsené po celom svete, no najznámejšie z nich sa spájajú s Údolím Kráľov a okolím Káhiry v Egypte. Mohutné a majestátne pyramídy. Tisíce rokov staré, napriek tomu vzbudzujúce rešpekt. Stavby, ktoré ukrývajú mnohé dosiaľ nevysvetlené záhady. Najunikátnejšou z nich je Cheopsova (Chufevova) Veľká pyramída v Gíze. Jej rozmery a veľmi presná orientácia provokujú k rôznym záverom (mnohokrát v rovine špekulácií) nielen laikov, ale aj serióznych vedcov. Kedysi pyramídy ľudia považovali len za hrobky, do ktorých v dávnych dobách ukladali mumifikované telá mocných panovníkov. Dnes sa však už hádam každý z nás stretol s popisom tajomných javov, ktoré v ich vnútri prebiehajú.

Aj keď sa to zdá až príliš pritiahnuté za vlasy, my vlastne dodnes nevieme, prečo boli pyramídy postavené, čomu mali slúžiť a tiež nepoznáme ani presný rok ich vzniku. Bola to práve Cheopsova pyramída, ktorá poriadne zamiešala karty a my s nimi ani pri najlepšej vôli nedokážeme hrať na prvý pohľad jednoduchú hru. Prečo? Obrovská stavba z dva a pol milióna vápencových kameňov, opracovaných do kvádrov bola totiž nájdená úplne prázdna. V takzvanej pohrebnej komore síce stál sarkofág, no bez múmie aj bez veka, ktoré by ho prikrývalo. Na stenách vnútri pyramídy sa nenachádzal žiaden nápis, jediný reliéf – nič, iba obrovská kopa mlčiaceho kameňa. Neexistuje na svete metóda, ktorou by sme mohli presne určiť, kedy boli tieto vápencové kvádre postavené na seba, kedy vznikla celá pyramída. Nemáme žiadnu indíciu, žiadne vodítko, ktoré by nám pomohlo. Poviete si – a čo ostatné pyramídy? V nich sú už aj hieroglyfy, aj múmie… Sú. No zdá sa, že všetky ostatné pyramídy boli postavené oveľa neskôr, ako Cheopsova a okrem toho sa ani seriózni egyptológovia nemôžu zbaviť dojmu, že sú viac menej iba jej kópiou. Veľká pyramída leží presne v tretine vzdialenosti medzi rovníkom a severným pólom. Je postavená z približne 2 600 000opracovaných kamenných kvádrov tak presných, že ani po tisícročiach nie je možné vsunúť medzi ne list papiera. Orientácia pyramídy je presne v smere magnetického severu Zeme. Pôdorysná plocha zaberá územie približne 6,5 hektárov (pre lepšiu predstavivosť je to približne plocha, ktorú pokrýva sedem obytných blokov v New Yorku) a je s presnosťou na 1 cm v rovine so zemským povrchom. Ešte stále si myslíte, že mala slúžiť ako hrobka? Tu sú ďalšie fakty:
• Po celý rok je v pyramíde rovnaká teplota s odchýlkou 0,5 °C . Nikto nevie ako je to možné.
• Základňa pyramídy je presný štvorec. Rozdiel strán je najviac 4,4 centimetra.
• Obkladové kamene sa odchyľovali od absolútnej presnosti iba o štyridsatinu centimetra.
• Strany sú orientované presne podľa svetových strán – sever, juh, východ a západ s priemernou odchýlkou iba tri minúty a šesť oblúkových sekúnd (tento rozdiel môže byť spôsobený pohybom afrického kontinentu).
• Poludník prechádzajúci cez pyramídu, rozdeľuje našu planétu na dve rovnaké pologule súše a mora
• Plocha plášťa pyramídy sa rovná druhej mocnine jej výšky.
Trochu veľa matematiky na obyčajnú hrobku. Prečo muselo byť pri jej výstavbe všetko tak presné? Čítajte ďalej.
Cheopsova pyramída bola kedysi krásna. Oveľa krajšia, ako ju poznáme dnes. Bola totiž obložená vyleštenými vápencovými doskami, vďaka ktorým sa leskla v žiari slnka. Stredovek však priniesol Káhireniekoľko silných zemetrasení. Mesto bolo značne poškodené a na jeho obnovu sa použilo práve lesklé obloženie pyramídy. Škoda. No napriek tomuto zásahu je Cheopsova pyramída nádherná a majestátna tak, ako všetky pyramídy naokolo. Spolu s nimi je jediným zo siedmych divov sveta, ktorý prežil do dnešných čias.

Tajomstvo pyramíd

O tajomnej sile pyramíd už bolo napísané množstvo článkov, publikácií a kníh. Protichodnosť názorov v týchto písomnostiach ma prinútila k jednej veci. Vyskúšať ich silu tak, aby som mal informácie naozaj z prvej ruky. Najprv si však povieme niečo o začiatkoch výskumu účinkov pyramíd.
Francúz Antoine Bovis nebol ani archeológ, ani vedec. Bol psychotronik a prútikár (osoba, ktorá pomocou virgule hľadá vodu, alebo geopatogénne zóny). V roku 1930 prichádza na dovolenku do Egypta. Pri návšteve Cheopsovej pyramídy ho zaujme jeden nevšedný jav. Počas rokov sa totiž dovnútra pyramídy zatúlalo nejedno zviera a keďže často nenašlo východ von, umrelo od hladu. Napodiv sa však ich telá v pyramíde nerozkladali, ale doslova ich vysušilo. Bovis takto našiel viacero mumifikovaných mačiek a hlodavcov. Po návrate z dovolenky neváhal a začal experimentovať so zmenšenými modelmi Cheopsovej pyramídy. Ukázalo sa, že modely majú tiež neobyčajné mumifikačné, odvodňovacie a regeneračné schopnosti. Bovisove experimenty neostali bez odozvy v laických, dokonca ani vo vedeckých kruhoch a našli si mnohých pokračovateľov. Jedným z najznámejších bol český elektrotechnik ing. Karel Drbal. Ten si nechal po mnohých rokoch „vojny“ s úradmi patentovať malý model pyramídy, ktorá mala slúžiť na brúsenie žiletiek. Áno – bola to presne tá, ktorú používal môj otec. Ing.Drbal si v písomnom styku vymieňal poznatky s pánom Bovisom a výsledky experimentovania publikoval vo francúzskych a belgických časopisoch. Boli to práve praktické výsledky obidvoch pánov čo podnietili množstvo experimentátorov, ktorí naštartovali novú etapu na ceste za poznaním tajomných účinkov pyramíd. Pyramída zaujala aj stovky vedcov, ktorí nezávisle od seba došli k záveru, že pyramída ovplyvňuje, resp. vo svojom vnútri deformujemagnetické pole Zeme. Dodnes však zostáva záhadou, prečo práve takto pyramídy fungujú. Neexistuje ani teoretické zdôvodnenie tohto javu. Vieme len to, že tam naozaj nastáva. Ale to už vedeli aj starí Egypťania. Názov pyramída je totiž odvodený z gréckeho pyro – oheň a zo slova amid, čo znamená nachádzať sa uprostred.

Postavte si pyramídu

Prvú zmenšeninu pyramídy som postavil v roku 1985. Pyramída, ktorú používal môj otec už bola niekde na smetisku dejín a tak ma čakala sizyfovská práca. Nájsť rozmery Cheopsovej pyramídy, o ktoré by som sa mohol pri výpočtoch oprieť. V tom čase internet nebol a literatúry o pyramídach ako šafránu. No nakoniec som rozmery našiel v jednej cestopisnej knihe. Dozvedel som sa, že pôvodná výška pyramídy bola 280 kráľovských lakťov, čo zodpovedá dnešným 146,44 m. Dĺžka strany bola pôvodne 440 lakťov = 230,12 m a sklon steny bol 51 ° 50 '35'' . Keďže ja som chcel pyramídu s výškou cca 25 – 30 cm, musel som si trochu oprášiť znalosti z matematiky a geometrie. Až oveľa neskôr som sa dostal k tabuľkám s pevne stanovenými rozmermi základne a bočnej hrany vzhľadom k potrebnej výške.
Nebudem vás teda otravovať výpočtami . Tu je spomínaná tabuľka:

Ak si predsa len chcete vypočítať rozmery sami, vzorec nie je až tak zložitý. Príklad – chcete mať pyramídu 20 cm vysokú. Aby sme zistili dĺžku základne jedného zo štvorice rovnoramenných trojuholníkov, tvoriacich plášť pyramídy, musíme zvolenú výšku vynásobiť konštantou 1,5708 ( čo je polovica Ludolfovho čísla), teda 20×1,5708 = 31,416 cm. Dĺžku základne teda máme a potrebujeme ešte dĺžku strany rovnoramenného trojuholníka. Tentoraz vynásobíme výšku konštantou 1,4945 a dostaneme jej dĺžku, teda 20×1,4945 = 29,89 cm. Keď máme vypočítané rozmery, nebude pre nás problém vystrihnúť z vhodného materiálu plášť pyramídy. Buď každý trojuholník osobitne, alebo si vyhotovíme pomocou pravítka a kružidla rozvinutý model pyramídy. Obidva spôsoby vidíte na obrázkoch.

A potom nám už nezostáva nič iné, ako spojiť jednotlivé trojuholníky tak, aby z nich vznikla pyramída. Strany k sebe pripájame pomocou obyčajnej lepiacej pásky. Takto sme zhotovili dokonalú zmenšeninu Cheopsovej pyramídy. Najideálnejším materiálom na model pyramídy je drevo, pre začiatok nám úplne postačí výkres, kartón či lepenka. Najväčšie množstvo pyramidálnej energie sa sústreďuje v jednej tretine jej výšky (v tom priestore je umiestnená v Cheopsovej pyramíde takzvaná Kráľovská komora). Ak sa teda rozhodneme pracovať s malými predmetmi musíme zhotoviť podstavec, ktorý bude vysoký, ako jedna tretina výšky našej pyramídy. To znamená, že výška podstavca v 20 cm vysokej pyramíde bude cca 6,65 cm. Podstavec má zvyčajne tvar hranola, ktorého dĺžka bude približne polovicou dĺžky základne, v našom prípade asi 15 cm a šírka štvrtinou dĺžky základne, teda asi 8 cm. Tieto rozmery môžu byť rôzne, záleží od predmetov, ktoré v nej umiestnime. Ak umiestňujeme v pyramíde napríklad pohár s tekutinou, podstavec nie je potrebný, platí však, že výška stĺpca tekutiny v pohári nesmie presahovať jednu tretinu jej výšky. Keď máme pyramídu s podstavcom hotovú, musíme nájsť miesto, kde bude v našom byte stáť. Malo by to byť miesto bez vplyvu elektromagnetic­kých vĺn, teda v dostatočnej vzdialenosti napr. od televízora, rádia, počítača. Pyramídu musíme umiestniť na pevnú vodorovnú podložku (napr. stôl, stolík) tak, aby jej základňa k nemu dokonale priliehala. Dôležitým úkonom je správne nastavenie pyramídy voči svetovým stranám. Pre stanovenie severu môžeme použiť kompas, musí však byť kvalitný, v žiadnom prípade si nepomôžeme s hračkárskym kompasom, ktorý má dosť veľké odchýlky. Ešte lepším riešením je využitie GPS signálu v navigácií nášho mobilného telefónu. Tak určíme sever oveľa presnejšie. Ak by naša pyramída nebola správne nastavená jednou stranou presne k severnému pólu, nefungovala by. Stala by sa z nej nefunkčná zmenšenina. Pyramídu teda orientujeme čo najpresnejšie k svetovým stranám stenami, nie hranami. Tu si však musíme uvedomiť, že ak raz nastavíme pyramídu niektorou stranou k severu, nemali by sme v budúcnosti túto stranu zamieňať za inú. Je preto vhodné vymaľovať steny pyramídy farbami, alebo aspoň znakmi, aby sme vedeli, ako bola orientovaná po prvý krát. Je to dôležité preto, lebo ešte pred prvým použitím musíme nechať pyramídu minimálne hodinu „nabíjať“, teda neklásť do jej vnútra žiadne predmety. Pyramída si túto polohu „zapamätá“ a akékoľvek iné umiestnenie strán v budúcnosti zníži, alebo úplne zruší jej výkon.

Model malej pyramídy z papiera

Zhrňme si teda hlavné poznatky o pyramídach:
• Energia v ohnisku vnútorného priestoru Cheopsovej pyramídy (alebo jej zhotovenej kópie), orientovanej presne v smere juh – sever, umocňuje pôsobenie zemského magnetického poľa
• Táto energia nepôsobí mimo priestoru pyramídy, v nej sa však nepretržite kumuluje
• Toto vyžarovanie sa koncentruje v mieste kráľovskej komory – teda presne v jednej tretine výšky od zeme (od základne na ktorej stojí)
• Pozitívne pôsobenie energie sa prejaví, keď je pyramída zhotovená z elektricky nevodivého materiálu (napr. skla, dreva, plastov, kameňa, papiera) Na spájanie týchto materiálov by sme nemali používať vodivé spoje. Mnohokrát sa však stretávame aj s pyramídami, zhotovenými z kovu. Tieto nemám odskúšané, no všeobecne platí, že by sa pri výrobe pyramídy nemali miešať vodivé a nevodivé materiály. Takže buď je pyramída celokovová, alebo nie. Moje pokusy s lepenkovou pyramídou vystlatou alobalom neboli úspešné.
• Pri kovoch sa pôsobenie pyramídy prejaví vo forme zmenenej molekulárnej štruktúry (čo vysvetľuje nabrúsenie tupej žiletky pod pyramídou)
• Pri organických látkach vyvoláva „pyramída“ dehydratáciu, ničí hnilobné baktérie (to vysvetľuje mumifikáciu a využitie pyramíd ako hrobiek faraónov)

Skeletová pyramída bez výplne stien pôsobí rovnako, ako uzatvorená pyramída

Modely pyramíd však nemusia byť s plnými stenami. Je dokázané, že rovnaké účinky majú aj pyramídy, ktoré sú vlastne iba skeletom. Aj pri ich zhotovovaní musíme dbať na presné rozmery a jednotlivé časti pyramídy nespájame klincami, skrutkami a inými kovovými predmetmi. Výhodou takýchto pyramíd je to, že môžeme vidieť na vlastné oči, čo sa robí vnútri pyramídy s pokusným objektom ( napr. kvety, mlieko, med a podobne).
Ďalším druhom je závesná pyramída, ktorá sa dá umiestniť napríklad nad posteľ. Vyzerá, ako skeletová, nemá však spodné rohy. Úmerne k výške, v ktorej je zavesená dokáže pôsobiť aj na veľkej ploche, ohraničenej pomysleným predĺžením bočných rohov pyramídy vzhľadom k podlahe, zemi a podobne.

Závesná pyramída nemusí mať spodné hrany. Jej účinok závisí od výšky, v akej je zavesená

Kedysi som sa dočítal o tom, že v našich zemepisných šírkach by sklon stien pyramíd mal byť iný, ako pri Cheopsovej pyramíde. Prišli na to Rusi a ich pyramídy majú sklon stien 65°. Vyskúšal som teda zhotoviť aj takúto pyramídu, no výsledky pokusov s ňou boli takmer identické, ako pri modeli pyramídy so sklonom 51 ° 50 '.

Skleník v tvare pyramídy dokáže s rastlinami hotové zázraky

Existujú aj obytné pyramídy. Sú minimálne 180 cm vysoké. Desiatky z nich nájdete aj na Slovensku, kde si ich nadšenci postavili v záhradách. Tie slúžia hlavne na liečebné účely. Áno – pyramídy liečia. Odstraňujú migrény, stres, podporujú regeneráciu organizmu, dokonca aj chudnutie (nakoľko ľudské telo a teda aj tuky tvorí v 70% voda). Dokázateľne sa vplyvom ich účinkov hoja rany a zoceľujú zlomeniny oveľa skôr. Pyramídy odstraňujú nespavosť, žalúdočné nevoľnosti, podporujú metabolizmus a zvyšujú sexuálnu aktivitu aj vo vysokom veku. Znižujú krvný tlak a naopak, ľuďom s nízkym tlakom ho pomáhajú zoptimalizovať. Vonkajšie pyramídy tiež nemusia mať pevné steny – naozaj postačí iba presná skeletová konštrukcia.

Vysoká pyramída nemusí mať vyplnené steny.

Ako funguje ostrenie žiletiek v pyramíde?

Rozhodoval som sa nepísať tento článok príliš „vedecky“, aby fungovanie modelu pyramídy pochopil aj človek menej zdatný v matematike, fyzike a iných vedách. Táto časť však bude trochu ťažšia. Ale na jej základe vysvetlím, čo vlastne prebieha vnútri pyramídy. Ing. Drbal pracoval na vývoji československého rozhlasu i televízie a tak mal voľný prístup k odbornej literatúre z celého sveta. Pri štúdiu mikrovlnného žiarenia si náhodou prečítal knihu nemeckého metalurga dr.Carla Benedicsa, ktorý dokázal podstatu zníženia dynamickej pevnosti ocele v závislosti na množstve molekúl vody v kryštalickej mriežke. Tento jav bol nazvaný „kvapalinovým efektom“ a prejavoval sa najviac na stenách mikrodutín, z ktorých bolo prakticky nemožné molekuly vody vypudiť bez toho, aby nedošlo k tepelnému, teda ďalšiemu zníženiu pevnosti ocele.
Ing.Drbal však jednu metódu objavil a tou bolo použitie mikrovlnného žiarenia. Spojitosť otupovania ostria žiletiek a kvapalinového efektu mu došla už pri štúdiu knihy, otázkou však zostávalo, ako problém vyriešiť v praxi tak, aby sa stal dostupným najširšej verejnosti. Vtedajšie zdroje mikrovĺn nepatrili totiž k najlacnejším ( napr. mikrovlnná rúra v tých časoch vážila 300 kilogramov a stála celý majetok)a tak nezostalo nič iné, než sa pokúsiť zaloviť v prírodných metódach. Pri pátraní po vhodnom tvare rezonátora vedec natrafil na pyramídy.Okrem iného čoskoro zistil to, čo už mnohí ďalší pred ním – totiž zaujímavú súvislosť medzi veľkosťou základne pyramídy, jej výškou a Ludolfovým číslom. Vieme, že pyramída dehydruje – odvodňuje živé aj neživé predmety. Osem centimetrov vysoká pyramídka ing. Drbala dokázala dehydrovať oceľ priebehu dvadsiatich štyroch hodín prakticky dokonale. Zjednodušene môžeme povedať, že sila energie v ohnisku pyramídy pri ostrení podporuje rast kovových kryštálov a vlastne akoby ich „vyťahovala“ z kovovej hmoty žiletky do pôvodného stavu pred zatupením. Pri holení dochádza k maximálnemu kontaktu ocele s vodou a k treniu čepele o pokožku, čím sa žiletka otupí. Predstavme si otupovanie tak, ako keby kovové kryštály čepele trenie vtláčalo do oceľového tela žiletky. Pyramída tieto jednoducho vráti späť.
.<>

Niektoré z mojich pokusov som robil aj s „ruským“ modelom pyramídy, ktorý mal sklon stien 65°

Dôležitá poznámka: Určite sa aj medzi vami nájde množstvo skeptikov, ktorí si povedia, že je to výmysel. Popremýšľajte teda so mnou. Patentový úrad NIKDY nevydal patent na niečo, čo nefunguje (to by sme tu mali tisíce zariadení na báze perpetum mobile). Ing. Karel Drbal takýto patent dostal. Síce až po desiatich rokoch, ale dostal. Pri pokusoch s pyramídou pred patentovou komisiou dochádzalo doslova k humorným situáciám. Hlavný oponent tvrdil, že so „socialistickou“ žiletkou sa dá oholiť bez ujmy na zdraví 5 až 8 krát. Keď sa holil žiletkou naostrenou v pyramíde 65. krát, vzdal to a uznal, že tvrdenia ing. Drbala sú pravdivé. V skutočnosti sa tou žiletkou údajne holil celý rok ! Kópiu patentu ing. Drbala vo formáte .pdf si môžete pozrieť TU. Odporúčam si ju prečítať. Vysvetľuje totiž mnohé procesy, odohrávajúce sa vnútri pyramídy.

Umiestnenie a orientácia žiletky na podstavci v pyramíde

Moje pokusy s pyramídami

Kedysi počas internetovej diskusie vyslovil jeden môj známy vetu, ktorú som si okamžite uložil do pamäte. A zapamätajte si ju aj vy. Ak budete robiť pokusy s vlastnými pyramídami, často si na ňu spomeniete. Tá veta znela: „Sila pyramídy je v tom, že neurobí vlastne nič magické, iba dá veci do stavu, ako majú byť“. Veľakrát som mu musel dať za pravdu…
Keď som zhotovil prvú pyramídu, pokúsil som sa ju orientovať pomocou vojenskej buzoly. Nanešťastie bola asi pokazená, lebo tri rôzne merania mi ukázali tri rôzne polohy severu. Tak som zvolil strednú cestu. Aby účinnosť pyramídy bola čo najväčšia, overil som si správne nastavenie osi sever – juh takzvanou kontrolou medom. Ako na to? Do pyramídy vložíte malú misku s medom. Vedľa pyramídy položíte rovnakú misku, ktorá bude obsahovať rovnaké množstvo medu. Ak je pyramída orientovaná správne, med v jej vnútri by mal najneskôr do piatich dní stuhnúť. Po piatich dňoch som teda vybral misku z pyramídy a porovnal hustotu obidvoch medov. Zdalo sa, že pyramída bola orientovaná presne. Zaujímavé je, že stuhnutý med po 24 hodinách od vybratia z pyramídy opäť skvapalnil.
Pokus č.1 – Ostrenie tupej žiletky. Samozrejme, tento pokus som už ovládal, ale pre istotu som si ho overil. Keďže ja sa klasickou žiletkou neholím, ale používam takzvanú trojčepeľovú, dal som ju na podstavec pyramídy tak, aby ostré čepieľky ležali rovnobežne s osou sever – juh. Po 24 hodinách som ju vybral a nastalo prvé sklamanie. Žiletka sa vôbec nenaostrila. To ma však neodradilo od ďalších pokusov. Až po rokoch som sa dočítal zaujímavú vec. Firma, vyrábajúca trojčepeľové žiletky dosahuje ich vyššiu ostrosť tak, že ich brúsenie prebieha pomocou laserového lúča. A ten reže aj kovové kryštály. Pyramída však dokáže nabrúsiť žiletku len na hodnotu celých kryštálov. A v tom je pes zakopaný. Zopakoval som pokus ešte raz. Tento krát som nechal žiletku pod pyramídou tri dni. Nenadobudla síce pôvodnú ostrosť, ale dosiahla približne 80% jej hodnoty a tak som ju mohol používať ďalej.
Tip: Pyramída brúsi aj nože z kvalitnej ocele, tiež chirurgický skalpel či nôž na rezanie kobercov a linolea.
Pokus č.2 – Ovocie a zelenina. Tento pokus prebiehal v dvoch rovinách. V interiéri aj v exteriéri. Pod pyramídu s výškou 30 cm som vložil tanier s jablkami. Po 24 hodinách som ochutnal jablko, ktoré nebolo pod pyramídou a následne jablko, ktoré tam bolo. Jablko spod pyramídy malo oveľa lepšiu chuť a tiež vôňu. Pod pyramídou som tiež sušil huby. Sušenie prebiehalo 3× rýchlejšie, ako na sieťke mimo pyramídy. Huby mali okrem toho živšiu farbu a prenikavú arómu. Exteriérový pokus: Na drevenú konštrukciu som zakvačil skeletovú pyramídu z modelárskej preglejky tak, aby energetická plocha bola približne 1 m2. Pod pyramídou bola časť poľa, na ktorom sme pestovali reďkovky. Pyramídu som ukotvil tak, aby nebolo možné vychýliť ju z osi sever – juh ani pri silnom vetre. V období zberu plodín boli reďkovky spod pyramídy už na prvý pohľad väčšie, ako reďkovky pestované mimo nej. Navyše nemali guľatý tvar, ale predĺžený, mali lepšiu chuť a aj ich listy boli oveľa väčšie.
Tip: Semienka, zasadené pod pyramídou vyklíčia oveľa skôr, majú silnejšie korene a väčšie plodiny.
Pokus č.3 – Mlieko. Pod pojmom mlieko samozrejme nemyslím „vápennú vodu“, ktorú predávajú v hypermarketoch, ale klasické kravské mlieko napr. z mliekomatu. Čerstvé mlieko, ktoré bolo uložené jednu noc pod pyramídou vydržalo bez toho, aby skyslo asi o dva dni dlhšie, ako to isté mlieko, nevystavené účinkom pyramídy. Keď som nechal čerstvé mlieko pod pyramídou týždeň, neskyslo vôbec – urobil sa z neho kvalitný jogurt, to všetko bez použitia akejkoľvek mikroorganickej kultúry. Mlieko sa doslova rozdelilo na tri vrstvy – navrchu bola priezračná srvátka, pod ňou tenká vrstva niečoho, čo pripomínalo jemný tvaroh a najväčšiu časť zaberal spomínaný jogurt.
Tip: Položte pod pyramídu asi 1 cm hrubý plátok tvrdého syra. Už po jednom dni bude chuťovo úplne iný – podobný drahým syrom z francúzskych a švajčiarskych oblastí. Takýto syr navyše môžete vyprážať bez strachu, že by vám vytiekol.
Pokus č.4 – Energizovaná voda. Uložte do pyramídy obyčajnú vodu hoci aj v plastovej fľaši. Ak sa vám na výšku nevojde, dajte ju na ležato tak, aby pola pozdĺž osi sever – juh. Po jednom dni zistíte, že je chuťovo veľmi dobrá. To isté sa vám stane aj s minerálnou vodou – tá navyše vydrží bez toho, aby vyprchala oveľa dlhšie. Môj ďalší pokus s energizovanou vodou vychádzal z poznatku, že takáto voda navzdory fyzikálnym zákonom vrie už pri teplote okolo 90°C. Keďže nemám potrebný teplomer, urobil som opačný pokus. Vodu som po vybratí z pyramídy nalial do plastového pohára a nechal celú noc vonku na balkóne, kde bola teplota asi –4°C. Ráno voda nebola zamrznutá. Údajne začne mrznúť až od –5°C (zatiaľ nemám overené). Je všeobecne známe, že voda je schopná absorbovať do seba podivuhodné schopnosti pyramíd. Jej používaním urobíte pre seba oveľa viac, ako používaním liekov, doplnkov stravy a podobne.
Tip: Je vedecky dokázané, že pitie vody „spod pyramídy“ lieči, regeneruje a omladzuje ľudský organizmus. Pravidelným umývaním pleti sa dostavia výsledky už po dvoch mesiacoch – pleť je čistá, zmiznú malé škvrny, žilky, vyhladia sa mimické vrásky. Energizovaná voda likviduje okamžite všetky druhy zápalov očí a ústnej dutiny. Je známych mnoho prípadov, že pitie tejto vody vyplavilo kamene zo žlčníka a ľadvín. Zemiaky sa v nej uvaria oveľa rýchlejšie, ako v obyčajnej vode. Zalievanie izbových rastlín energizovanou vodou dokáže úplné zázraky. Neveríte? Vyskúšajte.
Pokus č.5: Víno a alkohol. Víno po piatich dňoch v pyramíde nadobudne výraznú chuť a arómu. Dalo by sa povedať, že mu pyramída „pridá“ niekoľko rokov a urobí z neho kvalitné archívne víno. Takéto víno dokonale zmiatlo aj môjho veľmi dobrého známeho someliéra – znalca vín, ktorý predpokladal, že pije jedno z drahých vín, ktoré sa predávajú za veľmi vysoké ceny. Pyramída účinne pôsobí aj na alkohol, likéry a whisky. Zjemňuje chuť, zintenzívni arómu, v niektorých prípadoch (domáca slivovica) zmení aj farbu.
Tip: Z niektorých vín pyramída asi po piatich dňoch urobí šampanské. Pri nekvalitných vínach sa však môže stať, že toto buď skysne, alebo doslova vyšumí.
Pokus č.6: Monočlánky. K nim sa viaže jeden z mojich prvých pokusov z roku 1985. Rok predtým som dostal do daru svoje prvé digitálne hodinky. Bol som na ne pyšný. No po necelom roku sa vybila batéria. V tom čase neboli na Slovensku vietnamsko – čínske trhy a náhradná batéria sa nedala zohnať. Tak som vybral z hodín pôvodnú a pomocou kúska žuvačky som ju upevnil na stojan v pyramíde tak, aby plusový pól bol natočený na sever a mínusový na juh. Batériu som vybral po dvoch dňoch a hodiny fungovali ešte ďalšieho pol roka. Vybité monočlánky z diaľkového ovládania k televízoru som dal do pyramídy len nedávno. Na 24 hodín. Po založení funguje diaľkové ovládanie už viac, ako dva týždne…
Tip: Ešte som nevyskúšal dobíjateľné batérie, ale verím, že aj u nich sa prejaví kladný výsledok. Pyramída však odstraňuje takzvaný pamäťový efekt z batérií k starším mobilným telefónom. Dokázal mi to pokus, keď nabitá batéria vydržala byť funkčná len jeden deň. Po pobyte v pyramíde (cez noc) som batériu nabil klasickou nabíjačkou a vydržala mi viac, ako 4 dni.
Pokus č.7: Sušenie – dehydratácia. Asi 200 gramový kus údeného mäsa som nechal 3 dni pod pyramídou. Mäso sa po vybratí nepokazilo ani po štyridsiatich dňoch – zachovalo si pôvodnú chuť aj farbu. Surové mäso (veľkosti, ako klasický rezeň) sa ani po cca desiatich dňoch v pyramíde nepokazilo. Len sa dehydrovalo tak, že bolo úplne vysušené. Po ponorení do vody sa mu však vrátila aj čerstvosť aj farba. Dehydratácia prebieha dokonale aj pri sušení kvetov. Obyčajná ruža v pyramíde si po týždni zachová tvar aj farby – bude však vysušená a môžete ju bez strachu používať ako dekoráciu mnoho týždňov.
Tip: Je známe, že niektorí výrobcovia mäsa ho uskladňujú pod obrovskými pyramídami (údené, aj neúdené). Predlžujú tak jeho trvanlivosť a takéto mäso je už na prvý pohľad krajšie. Z vlastnej skúsenosti viem, že mrazené mäso sa pod pyramídou rozmrazí oveľa skôr a bude chuťovo a aj na pohľad na nerozoznanie od čerstvého. Napríklad rozmrazená šunka nebude vodnatá, zachová si všetky vlastnosti, ktoré mala pred vložením do mrazničky.

Na záver

Toto je najdlhší článok, ktorý som pre Hobbyportalnapísal. Ale ináč sa mi to nedalo. Vzbudiť záujem u čitateľa je jedna vec a podať dostačujúce vysvetlenia, aby nápad s pyramídami neupadol po prečítaní do zabudnutia je vec druhá. Určite sa toho dá napísať ešte oveľa viac. Preto sa k pyramídam vrátim v komentároch. Samozrejme, ak máte nejaké pochybnosti, otázky, alebo vlastné výsledky ohľadom používania pyramíd, napíšte ich do komentárov. Rád sa k nim vyjadrím. Na úplný koniec ešte pár tipov. Zapamätali ste si vetu, že pyramída dá veci do takého stavu, v akom majú byť? Vyskúšajte dať pod pyramídu čaj, kávu, pivo, tabak, ovocie, ale aj bylinky, kozmetické krémy, tabletky, čokoládu, cukríky. Možno budete prekvapení, aké vlastnosti v nej nadobudnú. A čo chlieb? Uskladnil som ho nerozrezaný v 50 cm vysokej skeletovej pyramíde zabalený v igelitovom vrecku pozdĺžne v osi sever – juh a nechal ho tam po dobu dvoch týždňov. Po vybratí som zistil, že vôbec nevyschol, nesplesnivel, naopak, zachoval si všetky vlastnosti aj po tak dlhom čase. To hovorí za všetko.

LIEČEBNÁ PYRAMÍDA Dokážu pyramídy naozaj liečiť?

LIEČEBNÁ PYRAMÍDA
Dokážu pyramídy naozaj liečiť?

Do Spišskej Novej Vsi za Františkom Rumanom merajú cestu stovky ľudí, aby im postavil zmenšeninu egyptského chrámu. Veria, že im neznáma energia pyramídy dokáže pomôcť.


      Cheopsova pyramída fascinuje ľudí už tisícky rokov. Mnohí veria, že má liečivé účinky.

Už pätnásť rokov František Ruman stavia pyramídy po celom Slovensku. V Spišskej Novej Vsi, kde býva, však nestojí ani jedna. „Keď sa o tom cirkev v meste dozvedela, bola proti a miestni sa priklonili na jej stranu,“ vysvetľuje pán František a dodáva, že jeho to neodradilo. Vraj liečivá sila pyramíd je silnejšia ako predsudky. A keď nemohol mať pyramídu doma, pretože by do nej aj tak ľudia nechodili, rozhodol sa, že ich bude stavať druhým.


SÁM POTREBOVAL POMOC

Pred niekoľkými rokmi pán František netušil o akejsi neznámej sile pyramíd, nevedel nič o ezoterike a už vôbec nie o tom, že by päťdesiatnásobná zmenšenina Cheopsovej pyramídy v Egypte mohla mať liečivé účinky. Keď si vyštudovaný strojár po revolúcii otvoril autoškolu, myslel si, že ho to uživí.
Keď ich bolo v meste už ako húb po daždi, prešiel na kamiónovú dopravu. Prebrázdil takmer všetky cesty cez Európu až po Vladikavkaz, ale jeho podnikaniu sa prestalo dariť a z nevyplatených faktúr mu len rástli dlhy. Zdôveruje sa, že bol na dne. Keď je človek v úzkych, hľadá pomoc všade. Začítal sa do ezoterických kníh, v ktorých sa písalo, ako si pomôcť mysľou. Natrafil na knihu Tajomstvo pyramíd a po prvom prečítaní tomu, samozrejme, neveril. To neexistuje, to nemôže byť pravda,“ vravel si aj po druhom prečítaní. Ako by taká zmenšenina Cheopsovej pyramídy mohla uzdravovať?
Vyštudované remeslo sa v ňom nezaprelo, strojár začal rátať, počítať uhly a sám si skonštruoval prvú tridsaťcentimetrovú pyramídu z papiera. „Chcel som zistiť, ako to funguje a či vôbec,“ hovorí pán František. Nestačilo to, pretože sa zatiaľ nič nedialo.


Cestu k pyramídam si našiel cez energie. Začal navštevovať školenia o meraní energie, po pár mesiacoch už chodil s virgulou v ruke, pociťoval zvláštne mravenčenie v predlaktí a kovový prútik odrazu ukazoval rôzne hodnoty na pravítku, podľa toho, čo ním meral.
Hovorí, že dokázal namerať energetickú hodnotu potravín či orgánov. „Zisťoval som, že aj pyramída je vlastne žiarič energie a najviac jej je v prvej tretine výšky.“ V tom čase už pracoval na zostrojení generátora pyramidálnej energie podľa amerického doktora Flanagana.
„Keďže na energiu potrebnú na liečenie by sme potrebovali pyramídu s výškou 1,6 až 2 metre, a tá by sa do môjho bytu nezmestila, zostrojil som generátor, ktorý má rovnaké účinky,“ vysvetľuje pán František. Pozostáva z tridsiatich piatich kusov päťcentimetrových pyramíd a je zostrojený z hliníkového plechu. Hovorí, že po krištáli, zlate, striebre a medi je hliník najvodivejší materiál.
Sám má už niekoľko rokov pod posteľou generátor, ktorý má očisťovať od negatívnej energie, elektrosmogu, pomáhať vyrovnávať tlak alebo aj zlepšovať spánok. „Ľudia, ktorým som ho postavil, hovoria, že im napríklad pomohol aj pri bolestiach chrbtice, zažívacích ťažkostiach či urologických problémoch,“ hovorí pán František.
VODA NABITÁ ENERGIOU

Jednu veľkú pyramídu má pán František predsa aj doma. Vysvetľuje, že nie je postavená na zemi, ale na strope. „Je to tiež z celkom praktických dôvodov, aby nezaberala miesto.
Mám ju namiesto lustra, nad posteľou,“ usmieva sa jej staviteľ a už vážnejšie vysvetľuje, že keďže nemá základňu, akumulovaná energia môže prúdiť do priestoru pod ňou.


Meranie energie virgulou.


Generátor pyramidálnej energie.
Pre tých, ktorí majú voľné priestranstvo napríklad pri dome alebo v záhrade, stavia pyramídy vo výške 3,14 metra, ktorých základňa má 4,93 metra. Ide presne o päťdesiatnásobnú zmenšeninu Cheopsovej pyramídy, ktorá ľudstvo už tisícky rokov fascinuje a zasvätencov utvrdzuje v existencii akejsi pyramidálnej energie, ktorú vyžaruje a ktorá má liečivé účinky na organizmus.
Pán František ich už na Slovensku postavil desiatky, jeho pyramídy putovali na objednávku do Anglicka, Škótska aj do Nemecka.
Využívajú ich aj lekári na liečenie v súkromnom zdravotníckom zariadení v Košiciach a napríklad primárka z geriatrie v popradskej nemocnici používala vodu spod pyramídy na liečenie dekubitov aj zlomenín, ktoré sa tak hojili rýchlejšie.
„V jednej tretine výšky pyramídy je postavené pódium. Je rozdelené na dve časti, na lôžko a priestor, kde sa môžu uložiť fľaše s vodou. Keďže pyramidálna energia pôsobí na vodu, jej energetická hodnota sa zvyšuje o dvadsať percent. Preto má pozitívne účinky na organizmus,“ vysvetľuje staviteľ a dodáva, že vodu, ktorú dáme nabiť energiou v pyramíde, zamŕza pri teplote -7 stupňov a bod varu je 90 stupňov Celzia.
Voda z pyramídy sa môže používať na prípravu čajov, pri kloktaní hrdla alebo na reumatické bolesti.

POBYT V PYRAMÍDE



„Mnohí si myslia, že ak vojdú do pyramídy, strasie ich a oni vyjdú o dvadsať rokov mladší.
Alebo sa napijú vody a budú ihneď zdraví,“ smeje sa pán František a zdôrazňuje, že takto to nefunguje. Aj keď má pobyt v pyramíde podľa pána Františka preventívne aj liečebné účinky pri somatických aj psychických ťažkostiach, ľudia, ktorí tomu neveria, jednoducho energiu nenačerpajú.
V tom je totiž celý základ alternatívnych liečebných metód. „Ak ľuďom postavím pyramídu, naučím ich aj to, ako ju majú používať, a zmeriam im energetickú hodnotu orgánov, stupeň ich zasiahnutia a odporučím im pobyty v pyramíde,“ hovorí a dodáva, že dĺžka pobytu vo veľkej pyramíde je najviac pätnásť minút a prvé výsledky sa môžu objaviť do dvoch týždňov, po štyroch až piatich opakovaniach.
Martina Holecová z Nového Mesta nad Váhom má doma od pána Františka nielen pyramídu nad posteľou, generátor, ale aj pyramídu nad bazénom. Pomoc staviteľa pyramíd vyhľadala pred dvomi rokmi, keď jej bolo najhoršie. „Zistili mi rakovinu krčka maternice a lekári uvažovali o operácii. Dočítala som sa o liečivých účinkoch pyramídy a povedala som si, že skúsim ešte túto možnosť. Cítila som, že sa so mnou niečo deje, najskôr ma prestali bolieť kĺby a po troch mesiacoch mi lekári zrušili operáciu, pretože som mala negatívne výsledky,“ hovorí štyridsaťdvaročná žena a pokračuje, že keď sa svojho lekára spýtala, či je možné, že jej pomohla energia pyramídy, prekvapila ju jeho odpoveď: „Povedal mi, že jeho otec v pyramíde brúsil žiletky.“ (Poznámka autora: Tento vynález si dal patentovať český inžinier Karel Drban, ktorý zistil, že pomocou pyramidálnej energie sa naozaj dajú brúsiť žiletky a v roku 1959 mu to uznal aj Patentový úrad.)
Pani Martina dodáva, že pyramída, ktorú má zavesenú nad posteľou, pomohla aj jej manželovi, ktorý bral dlhé roky lieky na vysoký krvný tlak a dnes ich už nepotrebuje.
Jednu pyramídu majú zavesenú aj nad bazénom a pani Martina tvrdí, že odvtedy používa na čistenie vody o 75 percent chemikálií menej.
„Som rád, keď moje pyramídy ľuďom pomôžu. Sám s nimi žijem už pätnásť rokov a známi mi hovoria, že na svoj vek vôbec nevyzerám,“ zažartuje pán František a to, či je to naozaj tak, necháva na ľuďoch.
Pyramídy patria nepochybne medzi najpozoruhodnejšie stavby v našich dejinách a zároveň sú jednou z najväčších záhad sveta. Preto sa ľudia snažia už dlhé roky rozlúsknuť ich tajomstvo. Boli to len monumentálne hrobky alebo majú aj iný význam?


ENERGIA PODPORUJE LIEČBU

V súkromnom zdravotníckom zariadení Cumulus, s. r. o., v Košiciach využívajú pri liečbe pyramidálnu energiu. Internista MUDr. Vojtech Popik, koordinátor liečebno-preventívnej starostlivosti v zariadení, hovorí o jej účinkoch.

• Vo svojom zdravotníckom zariadení máte pyramídy, ktoré využívate pri liečebnom procese. Ako to funguje?

Pyramidálna energia je podporný alternatívny liečebný postup súbežne používaný s klasickou liečebnou medicínou. Využíva pozitívny účinok pyramidálnej energie na ľudský organizmus. Nemôže nahradiť liečbu klasickou medicínou, pokým nebudeme úplne ovládať všetky princípy jej účinku. Podnet na jej využívanie vznikol na základe naštudovania dostatočného množstva odbornej literatúry a poznatkov, venujúcich sa uvedenej téme, a záujmu rozvíjať alternatívnu medicínu v prospech zdravia.

Dokážu pyramídy liečiť?
Pyramidálna energia dokáže pri určitých ochoreniach podstatne urýchliť liečebný proces klasickej medicíny.

Akí pacienti, s akými chorobami môžu využívať liečivú silu pyramíd?

Z našich skúseností zatiaľ vyplýva, že najvýraznejšie pyramidálna energia priaznivo a účinne pôsobí v urýchlení liečby poúrazových stavov, liečby vertebrogénnych ochorení a ochorení pohybového aparátu. Vzhľadom na to ju zatiaľ najviac využívame v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia (FBLR). Taktiež pôsobí relaxačne a účinne pomáha regenerovať myseľ pri nadmernom psychickom zaťažení. Okrem toho pozitívne účinky overujeme v urýchlení liečby klasickou medicínou aj pri niektorých interných ochoreniach, napríklad vredovej chorobe žalúdka a dvanástorníka. Je však určitá skupina diagnóz, pri ktorých zatiaľ účinky pyramidálnej energie neoverujeme a považujeme ich za kontraindikované pre tento podporný postup.
 Aké máte výsledky? 

V skupine ochorení v odbore FBLR evidujeme u 85 % pacientov priaznivý efekt účinného urýchlenia liečby pyramidálnou energiou v súbežnom využití klasických rehabilitačných liečebných procedúr, u 10 % je efekt minimálny alebo žiadny a u 5 % pacientov pozorujeme, že nedokážu zostať v odporúčanom čase v liečebnom priestore pyramidálnej energie. Takže u nich nie je možné podporný efekt využiť.

Staviteľovu pyramídu využívajú aj lekári v súkromnom zdravotníckom centre v Košiciach.

Grenada - posledný raj na Zemi, kde pod morom stoja skamenení ľudia

Grenada má vôňu muškátového orecha a karibského rumu, v dažďovom pralese nad horúcimi prameňmi poletujú kolibríky a v priezračnom mori stoja nepohnute veľké podmorské sochy. 

 

Ostrov, ktorého história je vpísaná do útesov nad morom i do burácajúcich vodopádov uprostred pralesa, vás očarí magickým náboženstvom obeah i nezdolnou krásou sopečných jazier a bielych pláží.

 

Keď sa ponoríte pod morskú hladinu pri ostrove Grenada v Karibiku, okrem húfov farebných rýb a magických koralových útvarov tu nájdete ešte niečo. Na morskom dne pri západnom pobreží ostrova asi 10 minút jazdy člnom od hlavného mesta St. George’s stojí 65 sôch v životnej veľkosti. Nejde však „len“ o výstavu - sochy v hĺbke 25 metrov pomáhajú regenerácii morského života - porastajú totiž koralmi a morskými rastlinami.

Vrch skokanov ako symbol kolonizácie
Vzhľad sôch je pri každom ponore iný. A presne v tomto duchu ich tvorca Yason Taylor de Caires v roku 2006 premýšľal. Ide o jeden z jeho prvých projektov, ďalšie podmorské súsošia neskôr rozosial po celom svete, napríklad v Mexiku, Grécku alebo v Anglicku.

I keď tento grenadský unikát môže byť lákadlom pre milovníkov potápania, väčšina ľudí na Grenadu vyrazí bez toho, aby o podmorskej výstave vedeli. Samotný ostrov je totiž plný prírodných skvostov, ktoré z tohto najmenšieho štátu západnej pologule robia jeden z posledných rajov na Zemi.
 
Na území s rozlohou 344 km² môžete preskúmať napríklad 30 metrov vysoký útes nad morom, ktorému sa hovorí Vrch skokanov (Le Morne de Sauteurs). Práve odtiaľ sa rozhodlo skočiť 40 posledných indiánov na protest proti francúzskej kolonizácii v roku 1651.


Možno i váš muškátový orech je z Grenady
Boli to ale práve kolonizátori, kto v Grenade začali vo veľkom pestovať dnes hlavný vývozný artikel - muškátový orech. Práve koreniu sa v tunajšom neustále horúcom počasí darí, hojne sa tu tiež pestuje zázvor. V mestečku Gouyave môžete dokonca navštíviť orechovú manufaktúru - okrem orechov tu nakúpite muškátové mydlá, sirupy, likéry i marmeládu.
 
Kúsok odtiaľ sa nachádzajú plantáže z 18. storočia nazvané Gougaldston Estate, kde môžete byť svedkami tradičného spracovania orechov.
 

Pri cestách po východnom pobreží Grenady možno tí skúsenejší z vás ucítia nezameniteľnú vôňu karibského rumu - i na Grenade má jeho výroba veľkú tradíciu. O tom vás presvedčia v tradičnom liehovare River Antoine, kde sa od počiatku 19. storočia nezmenilo skoro nič. Alkoholový opar tu však rýchlo strieda horúca para z termálnych prameňov. V tropickej džungli sa tu otvárajú krásne sopečné jazerá s termálnymi žriedlami, okolo ktorých poletujú nádherné kolibríky.
 
Turisti na západe, hurikány na východe
Žijúce pralesy sú tu koniec koncov plné nádhernej tropickej zveri od malých opičiek po exoticky sfarbené motýle. Ich krásu oceníte hlavne vtedy, keď budete sami ležať v mäkkom piesku na opustenej pláži. Tie najkrajšie miesta na kúpanie nájdete na juh od hlavného mesta St. George’s, kde sa môžete ubytovať v jednom z malých hotelíkov v malých zátokách pod skalami.
Hlavné turistické osídlenie je situované na západe ostrova - Karibik je tu o poznanie pokojnejší než Atlantik na východe. Pokiaľ však hľadáte romantickú samotu, musíte podísť o kúsok ďalej. Ale pozor - mimo hlavnej turistickej sezóny prichádzajú z východu hurikány. Možno si pamätáte na rok 2004, kedy celú Grenadu výrazne poškodil extrémne silný hurikán Ivan.



Tajomná biela mágia na bielych plážach
Poničené boli i významné budovy v hlavnom meste St. George’s, ktoré je vraj najkrajším mestom východného Karibiku. Mestečko so 4 tisícmi obyvateľov sa ale našťastie stále môže pýšiť starým prístavom s kamennými domami z 18. storočia, malebnými námestíčkami a pouličnými trhmi. Nad mestom zase stojí pevnosť Sv. Juraj, odkiaľ môžete vidieť všetky kostoly v meste ako na dlani.

Mimo hlavného mesta už čakajte len menšie dedinky v rozmanitom vnútrozemí ostrova a turistické enklávy na okrajoch pralesa a pláží.
 
Pokiaľ sa vám pošťastí preniknúť do miest, kam väčšina turistov nechodí, možno budete svedkami tajomných obradov kultu zvaného obeah.
 
Tento druh bielej mágie verí, že prekliatie sa prejavuje ako duševná choroba. Je podobný známemu voodoo a na Grenadu prišiel spolu s africkými otrokmi.


Kedy vyraziť na Grenadu?
Ak vás tento karibský ostrov nadchol a prajete si okúsiť niečo z jeho muškátom voňajúcich špecialít, potom máte na výber medzi suchým a daždivým obdobím.
 
 To suché trvá od januára do mája, zároveň s vami tu ale bude množstvo turistov a dvojnásobné ceny.
 
Daždivé obdobie s krátkymi prehánkami trvá od mája do novembra, ceny sú nižšie, ale hrozí nebezpečenstvo hurikánov.
 
Aby ste rozhodovanie mali ešte ťažšie, druhý víkend v auguste sa tu koná najväčší grenadský karneval.

Na Grenadu sa tiež veľmi často vyráža v rámci zájazdov na neďaleký Barbados.
 
Karibský ostrov s podmorskými sochami tak môžete navštíviť buď len v rámci výletu alebo si sem môžete zájsť odpočinúť od rušného nočného života okolitých a známejších ostrovov.