Japonsko – krajina samurajov a vychádzajúceho slnka

Hoci je Japonsko vzdialené od našej krajiny niekoľko tisíc kilometrov, aj tak sa dlhodobo teší veľkému záujmu. Krajina vychádzajúceho slnka je nesmierne lákavá svojou kultúrou a históriou, bojovým umením, šintoizmom, budhizmom a čajovým obradom, keramikou, nádhernou drevorezbou či vzácnymi ikebanami. V anketách, akú krajinu by ste chceli najradšej navštíviť, sa Japonsko objavuje vždy na jednom z popredných miest.
Japonsko je ostrovný štát pozostávajúci z takmer 7000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú Honšú, Hokkaidó, Kjúšú, Šikoku Okinawa. Delí sa na 47 administratívnych jednotiek, ktoré tvoria 43 prefektúr, ostrov Hokkaidó, dve mestské celky Ósaka a Kjóto, oblasť hlavného mesta Tokia, pod ktorého správu spadajú aj Boninské ostrovy. Väčšina ostrovov je vulkanického pôvodu a najvyššou horou je sopka Fuji (Fudžisan) týčiaca sa do výšky 3 776 m. Hlavným a súčasne najväčším mestom krajiny je Tokio, kde žije vyše 30 miliónov obyvateľov a patrí k najväčším svetovým metropolám.
Japonský cisár Akihito je dnes jediným cisárom na svete pochádzajúcim z dynastie, ktorá je vôbec najstaršou vládnucou monarchiou na svete. Tradičné označenie japonských panovníkov je „Tenno“ teda „vládca nebies”. Tento titul súvisí s mýtami o nebeských božstvách, bohyni slnka Amaterasu, ktorej priamym potomkom mal byť prvý cisár Džimmu, ktorý začal vládnuť v roku 660 pred n. l. Pri nástupe na trón japonskí cisári dodnes dostávajú meč, drahokam a zrkadlo.
Počiatky japonských bojových umení sa datujú do čias veľkých turbulencií a bojov v krajine. Vznikali, keď sa ľudia potrebovali pred brániť alebo niečo dosiahnuť. V častých vojnách sa ozbrojené konflikty riešili väčšinou formou individuálnych súbojov. Tie končili prevažne smrťou jedného zo súperov. Už v polovici 4. stor. n l si začal najsilnejší z kmeňových štátov  Jamato
podmaňovať ostatné štáty, etnické kmeňové skupiny. Práve tento dlhodobý boj proti iným skupinám obyvateľstva bol jedným z najvýznamnejších príčin vzniku bojových umení. Slovo samuraj je odvodené od starého japonského výrazu saburau znamenajúceho “strážiť”, ale aj  “byť v niečích službách”. Pôvodne boli samuraji ozbrojenci v službách dvornej šľachty, ktorí  strážili Cisársky palác. Neskôr sa toto označenie začalo používať pre všetkých príslušníkov vojenského stavu, pre ktorých bolo navyše typické správanie v boji aj v bežnom živote, ktoré sa riadilo zvláštnymi, presne určenými zásadami a pravidlami. Počiatky samurajov v podobe,  v akej sú dnes známe, sú spojené s osobou Joritoma z rodu Minamoto, ktorý sa v roku 1192 stal prvým Šógunom, vojenským vládcom Japonska so sídlom v Kamakure. Počas dlhých bojov o moc nad Japonskom sa medzi ním a jeho bojovníkmi vytvoril zvláštny vzťah, keď pán poskytoval svojim podriadeným ochranu a oni boli povinní za neho kedykoľvek obetovať svoj život. Práve vtedy bol položený základ morálnych zásad samurajov, ktoré boli najprv zhrnuté v zákonníku Kjúba no miči “Cesta luku a koňa” a neskôr v 18. storočí prepísané do súboru pravidiel Bušidó “Cesta samurajov”.
V krajine sa uctievajú dve náboženstvá v dokonalej harmónii a súlade. Japonci sa zaujímali o budhizmus, pretože obsahoval veľa poučného o tom, čo sa stane s ľuďmi po smrti. Šintoizmus sa oveľa väčšmi zaoberal svetským životom, a tak usúdili, že obidve náboženstvá sa navzájom dopĺňajú. Japonci uverili, že budhistickí bohovia sú šintoistickí duchovia v inej podobe. Dodnes sa ľudia zväčša sobášia podľa šintoistických obradov a dávajú sa pochovávať v zhode s budhistickými zvyklosťami.
O Japonskej čajovej ceste sa v Európe hovorí ako o “čajovom obrade”. Nejde o obyčajný rutinný rituál, ale predovšetkým o celoživotnú úlohu, cestu k dosiahnutiu pravého poznania v zmysle zenového budhizmu. S čajom sa Japonci zoznámili v 9. stor. prostredníctvom Číňanov, vo väčšej miere sa začal používať až v 13. storočí. Obľúbili si ho nielen budhistickí mnísi, ale tiež zámožní samuraji, ktorí sa pri jeho pití radi chválili drahými porcelánovými šálkami dovážanými z Číny a Kórey. V 15. storočí sa začali formovať ustálené pravidlá pre obradné pitie čaju. Čajový obrad dostal pevný duchovný a estetický základ opierajúci sa o učenie zenového budhizmu vymedzený dodržiavaním štyroch hlavných princípov, harmónie, úcty, čistoty a pokoja.
Porcelán, drevorezby a ďalšie umelecké predmety sa začali z Japonska do Európy dovážať už v  17. storočí a od druhej polovice 19. stor. záujem o krajinu neustále narastá. Japonské drevorezby zaplavili Európu a ovplyvnili nielen Francúzskych impresionistov, ale aj naše obdobie secesie. Od vzniku príbehu v Pucciniho opere Madame Butterfly už uplynulo vyše 100 rokov, ale romantická predstava krehkej Japonskej krásky stojacej v pestrofarebnom kimone pod rozkvitnutou Sakurou je aj dnes jedným z dôležitých symbolov Japonska.