Stonehenge je kamenná stavba pochádzajúca z mladšej doby kamennej. Takýto kultový objekt, tajuplné a veľké vztýčené kamene máme aj u nás na Slovensku. V osemdesiatych rokoch minulého storočia pri budovaní základov sídliska v meste Holíč, 88 km severne od hlavného mesta Bratislavy, boli objavené obrovské štvormetrové až šesťmetrové kamenné balvany týčiace sa k oblohe. 
Ich vek sa odhaduje približne do doby 5 000 až 10 000 rokov pred našim letopočtom. Na niektorých z nich sú vytesané pradávne primitívne kresby, postavy zvierat, ľudí a záhadných bytostí pravdepodobne bohov a na koncoch sú všetky opracované. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že v Holíči bolo významné kultové centrum s rozsiahlym náboženským komplexom, podobne ako v anglickom Stonehenge. Unikátne je to, že ak by vedci potvrdili, že sa jedná o stavbu tohto typu, bolo by to najvýchodnejšie položené archeologické nálezisko. Nález bol vyfotografovaný a zdokumentovaný v knihe Kamene pradávneho času Rudolfa Iršu.
Musíme povedať, že o samotnej funkcii stavby sa vedú spory a niektorí autori tvrdia, že sa jednalo o praveký kalendár, astronomickú pozorovateľňu, slnečné hodiny a mnoho iných. Teórii je presne toľko, koľko ich je o originálnom Stonehenge v Británii.
Podľa Rudolfa Iršu súčasné rozostavenie menhirov, teda veľkých kamenných obeliskov, znázorňuje slnečné hodiny. Pôvodne vraj slúžili ako magické zariadenie orientované na nebeské telesá. Stáli v troch kruhoch, pričom najvnútornejší tvoril iba jeden veľký kameň. V druhom kruhu bolo osem kameňov a vo vonkajšom šestnásť. Na strednom, najdôležitejšom kameni možno aj dnes jasne vidieť magické obrazce a kresby. Pod najväčším kameňom sa našlo aj viacero kostier, z toho niekoľko detských. „Išlo o obete, kostra pod stredným kameňom bola obetou pri likvidácii kultového objektu. Podľa lebky to vyzerá, že išlo o ženu“, tvrdí Irša. Najzaujímavejšia bola na „menhiroch“ postava veľkého boha, ktorý drží v ruke kladivo alebo sekeru. U starých Slovanov bola táto postava hromovládneho boha nazývaná Perún a u starých Germánov Thor. Tento motív boha je však starší ako etnogenéza Slovanov alebo Germánov a je spoločný všetkým indoeurópskym kmeňom ešte z čias, kedy jednotlivé jazykové skupiny neboli oddelené. Tento predhistorický indoeurópsky boh vládol búrkam a úderom svojho nástroja vytváral hromy a blesky.
„Keď vtedajší obyvatelia museli z nejakého dôvodu z tohto územia odísť, zasypali objekt pieskom,” približuje jednu z teórií zániku kultového miesta. Podľa Iršu objekt zrejme slúžil na oslavu kultu plodnosti. „V kruhu sa striedali mužské kamene – dlhé štíhle, a ženské – menšie oválne. Nasvedčujú tomu aj kresby a rytiny na kameňoch.” Vek kameňov môžeme len odhadovať. „Podobné miesta, ktoré poznáme z Veľkej Británie, ale aj z Rakúska či z južnej Moravy, sú datované do obdobia zhruba pred 5 500 až 6000 rokmi,” vraví Irša. „Holíčske megality by mali byť ešte staršie.” Naši vedci odmietajú tvrdohlavo venovať kameňom pozornosť, hoci zahraniční vedci, ako napr. Charles-Tanguy Le Roux, odborník na menhiry, ktorého vyslalo Národné centrum pre vedu a výskum z Francúzska, potvrdili že sa jedná o megalitické artefakty vytvorené ľudskou rukou, podobné ako vo Francúzsku, či Anglicku. Pôvodne stavbári objavili 42 kvádrov vo veľkosti 4 až 6 metrov. Dnes však ostalo len 22 kameňov, zvyšné sa stratili pri ich sťahovaní z miesta na miesto. Zrekonštruovať tak dávnoveký objekt už nie je v súčasnosti presne možné.
Dnes možno zvyšok zachovalých menhirov vidieť na sídlisku vedľa areálu múzea majoliky. Najvýchodnejšie položené menhiry v Európe by znamenali nielen archeologickú senzáciu, ale aj obrovskú turistickú atrakciu a finančný prínos pre mesto.Odporúčame:
http://irsa.blgz.cz/
http://www.megalit.szm.com/
Galéria
0 komentářů:
Okomentovat