Hľadáte večnú jar – navštívte Madeiru

Máloktorý kút sveta sa môže pochváliť takou rozmanitosťou ako práve Madeira. Aj napriek zdanlivo malej rozlohe ostrova tu nájdeme hneď niekoľko svetov naraz. Nespútanú farebnú prírodu, nádherné pobrežie a malebné prímorské mestečká. Nie nadarmo sa ostrovu hovorí  Kvetinový ostrov, Kvetináč Atlantiku či Ostrov večnej jari. Je tajomný a zvodný ako omamná kvetina. Ostrov Madeira patrí k rovnomennému portugalskému súostroviu v Atlantickom oceáne.
Patrí medzi celoročne vyhľadávané turistické lokality. Svetovo preslávené sú novoročné oslavy s veľkolepým ohňostrojom, dojímavé scenérie, madeirské víno a nádherná flóra. Nachádza sa tu tiež najvyššia hora súostrovia sopka Pico Ruivo vysoká 1862 m n m. Kvôli nedostatku miesta je pristávacia dráha na ostrove predĺžená aj nad morskú hladinu. Leží 60 m nad hladinou mora na 180 pilotoch. Madeira je ovplyvňovaná Golfským prúdom, ktorý v lete ochladzuje vzduch na priemerných 23° C a v zime zohrieva na 17° C. Ostrov dýcha vlhkom a príjemným teplom. Rána sú svieže s nepatrnou oblačnosťou, ktorá postupne narastá najmä v horách. Sever ostrova je vďaka pasátom vanúcim od západu či severozápadu a hradbe horského pásma vo vnútrozemí značne daždivejší.

Funchal – Madeira

Mesto Funchal má jedinečnú polohu. Leží v prírodnom amfiteátri začínajúcom na morskom pobreží a stúpa po okolitých svahoch až do výšky 1200 m. Slnko svieti na kopce nad zálivom celý deň a vytvára veľmi príjemnú klímu. Funchal bol založený v roku 1421 a jeho názov je odvodený od pomenovania feniklu, portugalsky funcho, ktorý tu rástol. V roku 1497 sa stal hlavným mestom Madeiry a centrom rozvoja ostrova. Dôležitú úlohu pri tom hral tunajší prístav, ktorý spájal Madeiru so svetom. Ostrovania exportovali cukor, víno a ďalšie poľnohospodárske plodiny a dovážali veľa tovaru z kontinentálneho Portugalska. Bohatnúce mesto lákalo pirátov, proti ktorým nebolo dostatočne chránené. Preto boli postupne vybudované štyri pevnosti. Prvá z nich Forte do Ilheu je postavená na ostrovčeku v mieste dnešného prístavného móla. V pevnosti Fortaleza de sao Tiago je dnes múzeum moderného umenia. Cirkevné stavby a pevnosti nám pripomínajú dávnu históriu Funchalu. Vôbec najstaršia cirkevná stavba na ostrove, kostol Santa Catarina, dodnes stojí v rovnomennom parku, ktorý je odpočinkovou zónou v centre mesta. Ďalšou stavbou z počiatkov kolonizácie ostrova je katedrála Sé, ktorá bola dokončená v roku 1518. Skôr, na konci 15. stor., bola začatá stavba kláštora sv. Kláry, Santa Clara. Založil ho najstarší syn kapitána Zarca, ktorý Madeiru objavil. Ženský kláštor františkánskeho rádu poskytoval útočisko vdovám po šľachticoch alebo ešte slobodným urodzeným dievčatám.

Kostol svätej Kataríny – Madeira

Ráno začína v prístave, kam priplávajú rybári, aby zo svojich bárok vyložili nočné úlovky. Ešte pred svitaním svoj tovar stihnú rozviesť do reštaurácií a obchodíkov s rybami. Miestni rybári bývajú v prízemných domčekoch na nábreží, kde tiež stojí kaplnka zasvätená patrónovi moreplavcov svätému Mikulášovi. Nakoniec nás ale v prístave najviac zaujal starý rybársky škuner, ktorého paluba bola obvešaná sušenými treskami. Každú chvíľu sa pri nej niekto zastavil, aby si mohol kúpiť najobľúbenejšiu rybu portugalskej kuchyne.

Pláž Calheta – Madeira

Na južnom pobreží existujú dve malé prírodné piesočnaté pláže s čiernym pieskom a kilometrová kamenistá pláž Formosa vo Funchale. V mestečku Calheta je vybudované kúpalisko s umelými plážami, na ktoré je dovezený jemný žltý piesok. Na mnohých miestach nájdete medzi lávovými skalami morské kúpele tvorené bazénikmi a doplnené o betónové steny. Cez tieto steny sa pri prílive prevaľujú vlny a dochádza tak k výmene vody.
Portugalskí osadníci čoskoro zistili, že na juhu Madeiry, kde panuje príjemné subtropické podnebie a vyskytuje sa úrodná pôda, nie je dostatok vody pre zavlažovanie. Zato na severe a severozápade ostrova prší skoro každý deň, za celý rok tam spadne až 2000 mm zrážok. Príčinou sú hory, ktoré sa tiahnu od západu k východu. Na túto prírodnú bariéru narážajú mraky postupujúce v malej výške nad oceánom a hnané severnými vetrami sa trhajú a uvoľňujú zrážky. Voda, ktorá spadne na severnom úbočí hôr, presakuje hlboko do priepustnej vulkanickej horniny, kým nenarazí na pevnú skalu, kde vyviera na povrch v podobe prameňov. Osadníci vybudovali s výdatnou pomocou čiernych i arabských otrokov závlahový systém levády, ktorý nemá na svete obdobu. Levády tvoria unikátny zavlažovací systém, ktorý privádza vodu zo severnej vlhkej časti Madeiry na suchší juh. Vodu zvádzajú z horských jazier a prameňov a cez stavidlá a prepady ju úzkymi kanálmi a akvadukatmi dodávajú na plantáže banánovníkov, vinice a zeleninárske políčka na južných slnečných svahoch. Kanály majú šírku od 10 centimetrov do jedného metra, pozvoľna a nepatrne stále klesajú a napájajú polia a plantáže čistou vodou. Miestami sú v skale prerazené tunely, celkom ich je okolo 40 kilometrov. Mimochodom, najdlhší z tunelov meria až 5 kilometrov. Kvôli čisteniu a údržbe vedú súbežne s levádami chodníčky.
Portugalci priviezli na Madeiru svoju tradičnú kuchyňu plnú rýb, syrov a mnohých druhov zeleniny a ovocia. Z rýb je tradičnou pochúťkou treska čiže bacalhau. Najčastejšie sa predáva nevábne vyzerajúca a skôr zapáchajúca, nasolená a sušená. Pred varením je nutné ju niekoľko hodín máčať vo vode, prípadne v mlieku. Ostrovania ryby grilujú, pražia, smažia, varia aj dusia. Obľúbená je caldeirada, dusená zmes najrôznejších druhov rýb a kôrovcov s cibuľou, cesnakom, paradajkami a petržlenom. Populárne sú tiež sardinky, zvyčajne pripravované na grile ako sardinhas assadas a podávané pokvapkané olivovým olejom s varenými zemiakmi alebo chlebom. Na jedálnom lístku nesmie chýbať rybacia špecialita espada, vzhľadovo pozoruhodný čierny jeseter pripravený na rôzne spôsoby.
Jardim Botânico da Madeira vo Funchale je najväčšou verejnou botanickou záhradou na ostrove. Povestné madeirske záhrady oplývajú exotikou, prekypujú farbami a hýria vôňou kvetov. Spleť cestičiek a tienisté zákutia poskytujú príjemné prostredie a pokoj. Prvé súkromné ​​záhrady vznikali na Madeire už od konca 19. stor. Miestne subtropické podnebie umožňovalo pestovanie mnohých exotických druhov, ktoré pochádzali z ďalekých oblastí Afriky, Ázie a najmä Južnej Ameriky. Záhrady nechýbali na žiadnej z honosných usadlostí madeirských statkárov, obchodníkov a podnikateľov. Quinta do Bom Sucesso v kopcoch severovýchodne od centra Funchalu si ako svoje sídlo postavila v roku 1881 anglická rodina Reida. Mesto Funchal získalo ich dom aj s pozemkom v roku 1952 a od tej doby sa stará o jeho rastlinné bohatstvo a sústavne ho rozširuje. V roku 1960 tu otvorilo prvú verejne prístupnú botanickú záhradu. V dome sa dnes nachádza malé múzeum vystavujúce zbierku rastlín, zvierat a skamenelín nájdených na ostrove.
Galéria