Najkrajším príkladom, ktorý nám dokonale predstaví zmýšľanie Holanďanov, je hlavné mesto Amsterdam, ktoré patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Európy. Mesto vyhľadávané často mladými ľuďmi kvôli podnikom, kde je zlegalizovaná marihuana a iné druhy mäkkých drog. Holandsko – krajina pre mnohých známa ako krajina veterných mlynov alebo tulipánov. Avšak existuje niekoľko ďalších príznačných charakteristík, ktoré sú pre niektoré skupiny podstatnejšie, pre iné ani nie. Holandsko je známe aj ako krajina syrov, mlieka a čokolády, drevákov, liberalizovanej slobody spojenej najmä s preslávenými coffee shopmi a sex shopmi.Vitajte v Holandsku!
Amsterdam je ako iné mesto
Najkrajším príkladom, ktorý nám dokonale predstaví zmýšľanie Holanďanov, je hlavné mesto Amsterdam, ktoré patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Európy. Mesto vyhľadávané často mladými ľuďmi kvôli podnikom, kde je zlegalizovaná marihuana a iné druhy mäkkých drog. Nemyslíte si však, že všetko je tak úplne slobodné a môžete si „zahuliť“ kedy chcete a kde chcete. Určite tu nájdete viacej ľudí, ktorí si po ulici bežne užívajú slobodu so „špekom“ v ruke, ale podľa poriadku nemôžete fajčiť marihuanu ani vo všetkých podnikoch.Toto povolenie si viete overiť na každom coffee shope zeleno-bielou kruhovitou nálepkou. Bez tejto nálepky nesmie podnik ponúkať žiadne omamné látky a na to si dávajú príslušné orgány veľký pozor. Kvôli jednej cigaretke tu sú schopní zavrieť celý bar. Bez ohľadu nato, či je marihuana zlegalizovaná alebo nie, cítite v meste atmosféru, ktorá sa nedá prirovnať žiadnemu inému mestu. V ovzduší cítiť slobodu, uvoľnenie. Na chvíľu sme mali pocit akoby toto malé veľkomesto nemalo všedné problémy iných metropol. Život tu plynie akosi pomalšie. Sledovali sme postaršie dámy, ktoré hromadne skáču cez švihadlo na námestí, kde denne prejde niekoľko tisíc turistov.
Na námestí Dam pred radnicou práve prebiehal protest proti ponižovaniu žien a popieraniu ich práv v krajinách arabského sveta. Na schodíkoch pred monumentom postaveným na česť padlým hrdinom – National Monument posedávajú stále skupiny mladých, starých, ale aj rôznofarebných ľudí. Nikto tu nerieši žiadne rasové konflikty, radšej proti nim protestujú. Aj napriek tomu, že Holanďania vyzerajú byť veľmi pohodoví ľudia, predsa len majú určité muchy, veď kto ich nakoniec nemá. Rovnako ako Francúzi nemajú radi Angličanov a odmietajú aj komunikovať ich jazykom, podobný vzťah majú Holanďania k Nemcom.
Ich jazyk nám síce skôr pripomínal nemčinu ako angličtinu, ale každý tam dokonale ovláda anglický jazyk. Zlé jazyky hovoria, že keď sa Nemec Holanďana opýta na cestu, Holanďan ho zo zásady pošle opačným smerom. Musím povedať, že nás nasmerovali dobre, veď je pravda že ani nie sme Nemci. Holandština je veľmi zaujímavý jazyk. Keď sme sa do nej nachvíľu započúvali, začali sme aj mnohému rozumieť. Slováci žijúci v tejto krajine hovoria ich reči aj „chrochtánčina“. Podobne ako Francúzi majú svoje račkovanie, Angličania hltanie niektorých písmeniek, Holanďania majú afektovanie zo zachrípnutého hrdla – akési chrapčanie v určitých častiach slov (postreh autora).
Cyklista je na ceste kráľ
Pre nás Holandsko asi najviac ostane krajinou bicyklov. Nikde inde sme nevideli také množstvo cyklistov. Infraštruktúra pre bicykle je vybudovaná lepšie ako na mnohých iných miestach autostrády. Automobily sú v podstate utláčanými dopravnými prostriedkami. Chodci a cyklisti sú kráľmi na každej ceste. Musíte dávať veľký pozor, aby vás neprevalcovala mamička s dieťaťom na bicykli. Holanďania sú v tomto smere veľmi neohľaduplní. Radšej akoby vás obišiel polmetrovou kľučkou, bude vyzváňať aj päť minút, aby ste uhli z cesty, lebo on má najvyššie výsady a naplno si to aj uvedomuje.
Boli sme svedkami situácie, kedy šofér auta pri cúvaní narazil do cyklistu, ale to len preto, že sa mu do cesty priplietol. Jednoducho ho nezaujímalo, že tam nejaké auto cúva. Našťastie sa cyklistovi absolútne nič nestalo, bicykel si nechal preplatiť a políciu obišli. Cyklistov sme stretávali naozaj všade. O každý stĺp, múrik, plot boli poopierané bicykle, ale to vám neboli žiadne horské. Holanďania preferujú staré dobré bicykle našich dedkov s veľkými kolami a mierne nakriveným volantom. Mnoho starých nepotrebných bicyklov sa opiera o pouličné lampy, niektorým chýbajú kolesá, no samozrejme ako všetky ostatné, je pripútaný hrubou reťazou.
Niekedy sme mali pocit, že tá reťaz má vyššiu hodnotu ako samotný bicykel. Čo už, tak to vyzerá, že bicykle sú tu uctievané rovnako ako aj cyklisti. Bicykel má polyfunkčný charakter. Keďže Holandsko je jedna obrovská rovina, prevýšenia cyklistom nerobia žiaden problém. Všetci čo bývajú v okruhu 30 km chodia na bicykli. V obleku, vpredu s dvoma deťmi na špeciálnom košíku, vzadu s pracovnými podkladmi a poobede aj s nákupmi. Áut tu síce je veľa, ale kvôli tomu, že každý jazdí na vlastnom. Nezazreli sme žiadne auto, kde sa tlačili viac ako dvaja pasažieri.
Benátky západu
Prechádzali sme starým mestom. Až nečakane veľa zaujímavých historických budov dotváralo siluetu ucelenej tehlovej zástavby, ktorá je tu veľmi typická. Aj väčšina nových domov sa stavia z tehál, takže sme niekedy nevedeli posúdiť aká stará daná stavba je.
Jednoducho dokonalá symbióza starého a nového, nie ako v iných metropolách, v ktorých pomaly aj historické centrá šalejú za leskom skla vo výškach. Doteraz sme nemali ani potuchy, že Holandsko je aj krajina kanálov. Každé mesto má dômyselný systém vodných kanálov podobne ako talianske Benátky. Mestskú hromadnú dopravu nahrádzajú často malé loďky, ktoré prikryté pestrofarebnými plachtami kotvia v blízkosti každej budovy. Na svoje si prídu aj turisti, pre ktorých premávajú väčšie turistické lode.
Na rozdiel od Benátok, z týchto kanálov sa nešíri žiaden zápach aj keď nemôžem tvrdiť žeby sa v nich nenašli nejaké odpadky. Amsterdam bol plný zaujímavých dopravných prostriedkov ako sú trojkolky s motorom alebo bez neho, rôzne autíčka na spôsob multikáry. Obzvlášť sa nám páčili bicykle inšpirované indickými rikšami, celé zastrešené. Atmosféra mesta bola naozaj očarujúca. Aj maličkosti ako sú stoličky na terase reštaurácie usporiadané ako v divadle, otočené smerom do ulice, vedia navodiť zaujímavý pocit. Ešte nikde sme nevideli taký obrovský obchod s pohľadnicami ako v Amsterdame. Pohľadnice boli zotriedené podľa tematiky a vytvorené zakladače, na ktorých bol stručne pomenovaný motív série pohľadníc.
Ďalšou z ikon Amsterdamu sú „utilitáre“: verejné záchody v strede ulice, pripomínajúce pisoáre. Tieto toalety slúžili len pánom a ich používateľov videli všetci okoloidúci zo zadu. Veľmi zvláštny pocit pre nesmelého Slováka, no nevyskúšajte to už keď ste tu. Do dlažby viedol kanálik, ktorý bol napojený priamo do mestskej kanalizácie. Radšej sme však mali „čiastočne kryté utilitáre“ (teda vám trčala len hlava, od chrbta vás už nebolo vidieť), predsa sme sa len trochu hanbili. Ďalším prekvapením pre nás bol zvonku krásny kostol, ktorý momentálne slúžil ako galéria fotografií, vedľa neho sa nachádzali sex shopy a vedľa nich coffee shopy.
Aj keď náhodne, ale predsa sme sa dostali na známu červenú ulicu, ktorá je zaujímavá najmä v noci. Preslávila sa kvôli výkladom, v ktorých sú namiesto oblečených figurín vystavené nahé živé ženské telá. My sme nemali práve najväčšie šťastie, pretože vo výklade sme len pomedzi prsty zazreli dve postaršie černošky. Nič pre nás, pousmiali sme sa pri tomto pohľade a radšej sme sa zapozerali do ďalšieho výkladu, kde ponúkali niekoľko druhov marihuany, húb. Dostali sme sa aj na nie menej preslávený kvetinový trh.
Žiara pestrofarebných tulipánov, tak typických pre Holandsko, nám nachvíľu vyrazila dych. Krásny pohľad, určite sa ho oplatí absolvovať. Z každej ulice bolo cítiť pulz života – nespočetné množstvo predajní so suvenírmi, kde z každého rohu na vás vykukovali dreváky pokreslené tulipánmi alebo veternými mlynmi, tričká s coolovými motívmi, šatky, reťaze, príslušenstvo k marihuane. To všetko sa striedalo s vyberanými športovými a značkovými predajňami. Navštívili sme aj v našich rozmeroch gigantickú predajňu s hudobnými nosičmi.
Mesto určite netrpí nedostatkom múzeí, historických a pamätných budov. Najznámejšie z nich sú veľkolepé Rijksmuseum s dielami najväčších majstrov výtvarného umenia, hneď v jeho blízkosti van Goghovo múzeum postavené v štýlovom modernom slohu, Amsterdamské historické múzeum, úžasné múzeum námorných lodí, jedno z voskových múzeí Maddame Tussauds a mnohé, mnohé ďalšie. Navštívili sme aj zaujímavý blší trh na Waterllooplein, kde sme si kúpili etno veci od pravého afrického predajcu za smiešnu cenu v porovnaní so Slovenskom. Čo sa týka orientácie, nemali sme nejaký väčší problém. Zvládli sme to všetko pešo a aj bez mapy. Keď sme sa dostali do širšieho centra, sledovali sme už len značenie. Na každom väčšom námestí boli informačné centrá s mapkami mesta.
Cez mesto vedú štyri turistické trasy značené farebne, takže nemusíte sa báť, že prehliadnete nejakú zaujímavosť. My sme chceli stihnúť všetko za veľmi krátku dobu, takže sme si zvolili miešanú trasu, ale určite vám odporúčam nájsť toho času viac a naplno si vychutnávať neopakovateľnú atmosféru mesta. Ďalšiu vec, ktorú ľutujeme dodnes je, že sa nám nepodarilo navštíviť skanzen veterných mlynov neďaleko Amsterdamu Kiderdijken. Je to jedinečný súbor 19 veterných mlynov v pôvodnom stave. V jednom mlyne je múzeum zamerané na život a fungovanie mlyna.
Čo sa týka dopravy, bolo nám povedané, že ide autobus z Amsterdamu priamo až k mlynom. Vstup do skanzenu je voľný, ale poradíme vám na čo nás upozornili. Prevádzkovatelia využili šikovný trik so vstupom zadarmo, čím prilákali mnoho návštevníkov, avšak parkovanie je neskutočne drahé, preto je výhodnejšie cestovať autobusom.
Túto celú trasu sme absolvovali za jeden deň, čo naozaj nestačilo, ale večer nás už čakalo auto, ktoré nás odviezlo na vidiek, kde sme mali nocľah. Z auta sme sledovali okolitú krajinu. Popri diaľnici sa rozprestierali rozľahlé trávnaté porasty, kde sa vo veľkom chová dobytok, ovce a kone. Veď pastviny a orná pôda tejto rovinatej krajiny tvoria až dve tretiny jej rozlohy, a to aj napriek tomu poľnohospodárstvo zamestnáva iba 5% obyvateľstva. Na oddelenie pozemkov jednotlivých majiteľov od seba slúžia kanály naplnené vodou.Tým majú chovatelia zabezpečenú nielen hranicu, ale aj napájanie dobytka. Hádam v každom meste a dedine sa nachádza aspoň niekoľko umelých kanálov. Holanďania sú naozaj majstri takýchto technických vecí. Snáď každý pozná ich jedinečný systém vysúšania prímorskej pôdy. Veľké plochy pôdy, ktorá tvorila kedysi morské dno tzv. „poldre“, sú chránené pred morskými vlnami a záplavami hrádzami.
Práve na týchto úrodných poldroch pestujú svetoznáme tulipány a ďalšie kvetiny. Počas cesty sme si všímali aj architektúru bývania. Okrem už spomínanej tehlovej zástavby bolo zaujímavé aj to, že mnoho domov malo slamenú strechu. Údajne to je teraz opäť trendom ako kedysi v minulosti.
Opäť iné ako doma
Na druhý deň sme mali pripravený výlet do Rotterdamu a prímorského Haagu, sídla parlamentu a vlády. Autom sme sa odviezli do Rotterdamu. Pozreli sme si jeden z najväčších prístavov sveta, teda aspoň sme si to mysleli. Do blízkosti prístavu sme sa ale nedostali, pretože znalosti nášho šoféra, na ktorého sme sa žiaľbohu spoľahli, boli asi také, že vedel kde je Rotterdam.
Tak sme sa teda pokochali pohľadom na obrovský prístavný most so zaujímavým pylónom týčiacim sa do výšky. Potom sme sa snažili nazrieť do centra mesta. Dostali sme sa na jeho okraj a náhodne sme natrafili na známy a moderný architektonický skvost – obytnú budovu v tvare ceruzky. Zazreli sme aj do blízkeho kostola. Zvonka nás trochu nudila fádnosť a jednoliatosť tehlových kostolov, ale zvnútra sa nám poskytol celkom pekný pohľad. Práve sa tam mala konať nejaká konferencia.
Príklad ako Holanďania spájajú všetko so všetkým. Rotterdam vlastne ani nebol hlavným cieľom našej cesty, to skôr zaujímalo šoféra a ešte nato skoro doplatil, pretože nás zastavili policajti. Samozrejme kontrola bola zameraná na alkohol v krvi, čo nebolo veľmi šťastné pre Slováka, ktorému večer prinesú fľašku pravej slovenskej slivovice. Po trojitom opakovanom fúkaní, nám policajtka veľmi zdvorilo vysvetlila, že sa nachádzame v Holandsku a tu nesmú sadnúť za volant ľudia po požití alkoholu. Upozornila nás, aby sa to neopakovalo a keď zistila, že šofér má vodičák už 15 rokov pustila nás so slovami: „tenktokrát vám to odpustím.“
Všetci ostatní v aute ani nedýchali, ale po incidente sme skonštatovali, že to sa na Slovensku stať nemôže. Určite by vám nedávali fúkať trikrát, či sa náhodou nemýlia, určite by vás len tak nepustili bez finančnej odmeny a keby prišli na to, že ste cudzinci, tak by vám našli všetky možné pokuty, keďže neznalosť neospravedlňuje. Nechceme však krivdiť, nie sú všetci z rovnakého cesta.
Severné more je chladné, ale pekné
My sme sa tešili na Haag, ale museli sme sa držať plánu našich prepravcov, a tak sme obišli mesto a smerovali sme k morskému pobrežiu. Najprv sme boli sklamaní, že si nemôžeme obzrieť mesto, svojím významom také atraktívne, no nakoniec sme boli celkom radi, že sme sa nechali viesť. Dostali sme sa do kúpeľného mestečka Scheveningen, pre Holanďanov známeho ako Makarska riviéra v Chorvátsku. Nevedeli sme si predstaviť nakoľko bude rozvinuté toto stredisko, keďže vody severného mora nie sú veľmi priaznivé pre kúpanie kvôli svojej teplote. Boli sme však milo prekvapení.
Na mňa osobne toto stredisko zapôsobilo. Aj napriek nízkej teplote a vetru sa niektorí ľudia močili vo vode. Hneď nás striasla zima. Pozdĺž celej pláže boli rôzne podniky, krčmičky, reštaurácie, každá zariadená podľa nejakého vkusného štýlu. Okolie bolo pekne upravené, atmosféru dotvárali zaujímavé sochy, maják s útlymi domčekmi na kopci v blízkosti pláže a samozrejme honosné objekty na ubytovanie. Mólo, ktoré tam mali postavené bolo veľmi dobré. Malo dve poschodia, skoro celé bolo kryté. Z bokov boli nad vodou postavené kruhovité stavby, ktoré slúžili ako reštaurácie, obchody a úplne vpredu bola aj veža pre bungee jumping. Pri pohľade na ceny sme však ani len nepomýšľali na takýto adrenalín.
Keďže nebolo slnečno, tak sme sa po chvíli pobrali k ďalšiemu cieľu – malému mestečku Naarden, pre nás známemu vďaka Jánovi Amosovi Komenskému. Mali sme opäť raz šťastie. Práve sa tu konala významná výstava fotografií umiestnených po celom meste vo formáte o niečo menšom ako u nás billbordy. Očaril nás pôvab, akým vystupovalo toto, vo všedný deň pokojné, mestečko. Prechádzali sme sa uličkami, sledovali sme staré tehlové budovy, ktoré sa po mnohých rokoch začínajú nakláňať dopredu, ale aj do strán.
Pristavili sme sa pri tabuľke, ktorá nás v češtine a holandštine informovala o pôsobení Jána Amosa Komenského. V tomto meste bol aj pochovaný. Pred kostolom má nadrozmernú sochu. Zaujalo nás aj opevnenie, ktoré vo svojich útrobách skrývalo katakomby, cez ktoré mal utiecť niektorý z panovníkov počas nebezpečenstva. Tento deň sme mali teda za sebou a čakali sme na zajtrajšok, plný prekvapení.
Ráno sme sa rozhodovali kam pôjdeme: ešte raz do Amsterdamu alebo do blízkeho Utrechtu, o ktorom sme nevedeli nič len to, že ho máme na 15 minút vlakom. Utrecht zvíťazil. Po pohodlnej jazde sme vystúpili na stanici a poprosili sme o radu, keďže sme neboli vyzbrojení ani mapou. Boli sme vlastne blízko centra. Prehliadka mesta nám v mnohom pripomínala Amsterdam – tehlové budovy, kanály, sem–tam dokonca aj coffee shop. Učarovala nám však miestna katedrála s pre nás nezvyčajnou a pekne vysokou vežou oddelenou od lode chrámu.
Bola dominantou celého mesta. V areáli katedrály sa v obkolesení arkád nachádzala záhrada ako oáza oddychu. Zase sme mali pocit, že sme objavili niečo nové, pekné o čom sa bude dať dlho rozprávať. Náš výlet končíme ďalší deň na najväčšom holandskom letisku Schiphol. Sadáme do sedačky a počas letu sa lúčime s krajinou úplne inou ako nás čaká doma. Krajina síce menej rozvinutá, ale divoká, plná čarokrásnej neporušenej prírody, histórie, folklóru a plná nás – Slovákov. Vitaj Slovensko!
0 komentářů:
Okomentovat