Praha stovežatá – 2. časť

Pred dvesto rokmi dostala česká metropola prvýkrát prívlastok stovežatá. Vtedy jej veže teoreticky spočítal matematik a filozof Bernardo Bolzano. Celkový počet pražských veží je ale možné zistiť len z veľkej výšky. Veže zdobia najmä sakrálne stavby, často ale upozorňujú aj na významné verejné budovy.  Práve historické jadro mesta a mnohé pamiatky prilákajú ročne milióny turistov z krajín celého sveta.
Vyšehrad

Vyšehrad je historické opevnenie na skale nad pravým brehom rieky Vltavy a taktiež rovnomenná štvrť na juhu správneho obvodu a mestskej časti Prahy 2.Podľa povesti ho založil bájny knieža Krok, keď hľadal bezpečnejšie sídlo. Vznikol ako kniežacie hradisko v druhej polovici 10. storočia. Koncom 11. storočia tu sídlil prvý český kráľ Vratislav II. Pri kostole sv. Petra a Pavla bola zriadená Vyšehradská kapitula. Neskôr sa stal predovšetkým pevnosťou, strážiacou Prahu z južnej strany. Od 15. do 19. storočia bol Vyšehrad s podhradím tiež samosprávnym mestom. Napriek tomu, že bolo opevnenie budované a vylepšované po dve storočia, Vyšehradská pevnosť sa nakoniec nikdy pri obrane Prahy bojovo neuplatnila. Jej význam znižovalo nedostatočné zabezpečenie posádkou, absencia predsunutých opevnení a najmä pomerne okrajová poloha voči väčšine územia pražských miest.

Karlov Most
Karlov most je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší dochovaný most v Českej republike. Karlov most nahradil predchádzajúci Juditin most. Most bol postupne ozdobený tridsaťjeden sochami a súsošiami. Pôvodne sa mu hovorilo len “kamenný” alebo “pražský” most. Názov “Karlov most” sa vžil až okolo roku 1870 na základe skoršieho podnetu Karla Havlíčka Borovského . Karlov most spája Staré Mesto s Malou Stranou . Je 515,76 metrov dlhý a jeho šírka je 9,40 až 9,50 m. Je tvorený šestnástimi oblúkmi a doplnený tromi vežami.
Staromestské námestie  (Staromestská radnica a Orloj)
Staromestské námestie sa nachádza v centre Starého Mesta a historického jadra na ploche viac ako 9000 m². Na juhozápadnej strane Staromestského námestia sa nachádza Staromestská radnica s Orlojom. Staromestskú  radnicu tvorí komplex niekoľkých domov priliehajúcich k námestiu, postupne pripojovaných do jedného celku pre potreby správy. Patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky mesta. Samotná radnica je vystavaná v gotickom slohu s kruhovými oknami a lomenými oblúkmi. Výška jej veže dosahuje 59 m. Vo svojom vrchole je od zvislice odchýlená o 23 cm na juh a 15 cm na západ. Ako jedna z mála veží má bezbariérový prístup. Staromestský orloj alebo aj Pražský orloj sú stredoveké astronomické hodiny, umiestnené na južnej strane veže Staromestskej radnice. Zostrojil ich na začiatku 15. storočia hodinár Mikuláš z Kadane. Uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna doska. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno odpočítať rôzne časy, astronomické cykly, polohu slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázy a postavenie vzhľadom k Slnku. Z kalendárnej dosky možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami. Pohon orloja, hodín, astrolábu, kalendárnej dosky, apoštolov a sprievodných pohybov sôch je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami. Staromestský orloj je zrejme najlepšie zachovaný stredoveký orloj vôbec.
Týnský chrám

Jednou z najvýznamnejších pražských sakrálnych stavieb je gotický trojloďový kostol Panny Márie pred Týnom. So svojimi dvoma vysokými vežami v priečelí je jednou zo základných dominánt historického jadra mesta.
Pôvodne románsky, potom ranne gotický kostol bol radikálne prestavaný v poslednej tretine 14. a na začiatku 15. storočia. Vrchná časť veží a výrazný priečelný štít medzi nimi ozdobený ihlanmi a korunovaný gotickým kamenným krížom boli dokončené až v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia. Výška veží, z ktorých južnejšia je viditeľne širšia, je 80 m. Sú tak po vežiach svätovítských najvyššie v Prahe. Vinou požiaru a vojen visia vo vežiach iba dva zvony. V chráme je pochovaný astronóm Tycho de Brahe a taktiež tu bolo pochovaných 12 hláv českých vodcov stavovského povstania, ktorý boli popravený na Staromestskom námestí.
 Jozefov
Atraktívnou a turistami vyhľadávanou lokalitou v Prahe je Jozefov, ktorý bol v minulosti židmi obývanou časťou Prahy.V roku 1850 bol pripojený k mestu ako jeho piata mestská časť. Židovské mesto bolo veľmi zanedbané, objekty schátralé, nevyhovujúce hygienickým normám a tak v 80. rokoch 19. stor. došlo uznesením mesta k rozhodnutiu o jeho asanácii. Pred asanáciou unikli objekty Židovskej radnice, ktorá podľa archívnych dokumentov bola založená v roku 1577 a získala charakter renesančného slohu. V súčasnosti je radnica sídlom vedúceho židovskej obce. Aktivite asanácie sa vyhol aj Starý židovský cintorín, ktorý je od roku 1995 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli cintorína je umiestnených 12 000 cenných exponátov v podobe náhrobných kameňov a domčekov. Najstarší náhrobok je z roku 1439. Z pôvodných stavieb sa ešte podarilo zachrániť šesť synagóg.
Petřín
Petřín má svoju dominantu v podobe Petřínskej rozhľadne. Je až 60 metrov vysoká a od vrcholu delí návštevníka až 299 schodov. Na Petříne sa nachádza aj Zrkadlové bludisko, s pokrivenými zrkadlami. V blízkosti rozhľadne sa nachádza Štefánikova Hvezdáreň, ktorá je prístupná aj verejnosti. Príjemné chvíle možno stráviť v Petřínskych sadoch, ktoré je vidieť z Hradčian. Pre turistov je zaujímavé vyviesť sa na Petřín lanovkou, ktorá premáva denne od rána až do polnoci.
Národné divadlo
Novorenesančná budova divadla je jednou z najvýznamnejších stavieb v krajine z hľadiska národno-kultúrneho, historického a rovnako aj hľadiska čisto architektonického.Dobrovoľné zbierky dali vzniknúť divadlu hneď dvakrát. Prvá stavba vyhorela tesne pred otvorením divadelnej scény v r. 1881. Vďaka štedrosti celého národa sa podarilo budovu zrekonštruovať a otvoriť už v r. 1883. Pri príležitosti otvorenia Národného divadla v r. 1881 skomponoval Bedřich Smetana operu Libuša.
Valdštejnský palác
Valdštejnský palác sa nachádza na Malej Strane a je jednou z najvýraznejších barokových stavieb v súčasnosti sídlo Senátu Parlamentu Českej republiky. Stavba paláca bola poňatá veľkolepo. Úctyhodné sú najmä rozmery areálu paláca, ktorého dĺžka je 340 metrov a najväčšia šírka 172 metrov. Len obytná časť paláca rozložená okolo štyroch nádvorí bez záhrady má rozmery cca 150×110 metrov. Súbor budov je členený na hlavnú obytnú budovu s dvomi nádvoriami, krídlo koniarni, s priľahlým tretím dvorom, nasleduje jednopodlažná budova s nádvorím pôvodne určená pre pážatá a ich preceptora. Južná a juhovýchodná strana záhrady je v dĺžke 200 m uzavretá vysokou stenou s 52 oblúkmi. Na ňu nadväzuje na juhu kvapľová stena s grottami a s voliérou. Na severovýchode je záhrada ukončená budovou jazdiarne, s ktorou susedí bývalý hospodársky dvor paláca.Dnes sa tu schádzajú milovníci hudby pri koncertných podujatiach.
Václavské námestie
Je to centrálne námestie so sochou sv. Václava. Na tomto námestí sa odohrávali mnohé historické udalosti vrátane nežnej revolúcie v r. 1989. Založil ho Karol IV. v roku 1348 ako spojovací článok medzi staromestským a novomestským opevnením. Priestor sa čoskoro stal najmä veľkým trhoviskom Nového mesta a keďže v hornej časti sa pravidelne konali trhy s koňmi, výročné trhy, obchodovalo sa tu s látkami, zbraňami ale aj s obilím a ujal sa názov Konský trh. Námestie bolo vydláždené až koncom 18. storočia. V roku 1848 sa zmenil názov na Václavské námestie.
Národné múzeum
Národné múzeum bolo založené 15. apríla 1818 ako súkromný vedecký ústav, vtedy ešte pod menom Spoločnosť vlasteneckého múzea v Čechách.  Čoskoro sa stalo významným strediskom národného obrodenia a zohralo dôležitú úlohu v kultúrnom živote národa. Nádherná novorenesančná budova múzea s mohutnou vežovitou presklennou kupolou bola postavená v rokoch 1885-1890. Veľká pozornosť bola venovaná výtvarnej výzdobe objektu, vrátane najvýznamnejšieho priestoru, Pantheonu – národnej svätyni, ktorého pôdorys tvorí štvorec 400 m². Dĺžka priečelia je 104 m, šírka budovy 74 m a výška od vodnej hladiny fontány až po vrchol kupoly je 69 m. V čase dokončenia stavby bolo k dispozícii 39 výstavných sál a 235 miestností.
 Galéria